Povedačky

Golf Clubs Wholesale Tiffany Jewelry cheap shoes shop If you want send shoes gift(eg. Gucci Leather Dress Shoes) to your boy friend,you should choose Best Gucci Shoes.See here,You can get Best Gucci men's dress shoes at http://GucciHut.com. I have placed order from Gucci Shoes Shop, It is popular stores to find Gucci men's dress shoes on Gucci(GG) lead leather horsebit detail wingtip Gucci loafers. I love Hotter chic Gucci men reddish brown formal boots very much.You can get one easy online.Please check the Gucci Leather men's brown boots style from cool photo.or buy discount LV shoes from China LV shoes Shop make big save!

-Jaká do jedzeňa, taká do roboty. -Aňi mucha ne bez brucha. -Kedz Boh dá, ta aj z motiki vištreľi. -Vežmi sebe svojo štiri šľivki a ucekaj kadzi bľižej.

...ona hutorela, že ti ši hutorela, že ja som hutorela, že ona je...

-Šak ši písal,že napíšeš a nepíšeš.Kedz píšeš,že napíšeš, tak napíš a nepíš,že napíšeš kedz nepíšeš.

tota źima naveĺoraz lape - má viac začiatkov

fšak treba totej pečonke dac znac, žeby sebe nedumala, že život to med lizac

Siti konik poperduje, lačni ani nebdzne.

ta un bars britki za mesom-obľubuje mäso,žiada sa mu stále mäso

CAHAJ KABLY!! vypadni!

....tvuj stryk co ponošku duśil...ked nepotvrdzjeme pravdu

chmarka ku chmarke budze diśč

Patri jak ďabul do Betlehema.

Mudri, jak z barana kudli.

taky ši jak naspak ric

skorej moja ric vtačka ulapi-keˇje niekto nešikovny

kedz neveriš žic kravsky beľiš

berce ľudze bo nebudze

Dzirka v noše skončilo še

Jój Zuzko, Zuzko, trimaj nohy uzko, bo kec budzeš široko, vejdze ci hliboko

Dzeci, dzeci kto vas uživi ?

Co kukaš, jak koza na maľovane vrata ?

Šaľeni, porubal ši drevo ?

taka hučara ńima para

Nedzvihaj ruky, po dzvihneš nohy. Tak sa dá reagovať na výzvu do bitky.

Idze jakeby sral a maľoval. - ak niekto ide hrozne pomaly

Keľo hodzin? Trištverci do šmersci.

Keľo hodzin? Trifertaľi na rozščipenu.

Keľo hodzin? Keľo birujem, teľo chodzim.

ňe žebi nebulo, ale nit

trepe še jak ľuteran do neba

Co nič nejiš? Taki śi jak hovenko!

Ta ty dosereš i kovadlinu. - Niečo pokazíš.

Ta to ši vidzel z ponorky, aj to bula mutna voda. - Vyjadrenie nesúhlasu, s tým čo niekto vydel.

Veśela v rozkroku - ľahká žena

motaš še jak maďar v kukurici--dezorientovaný človek

dze ho driľiš tam stojí...opisuje človeka ktorý je taký tichý málovravný

podz chlebe žem ce, gamba hotová---opisuje chlapa ktorý je nemastný nesladný

Dakomu aj pejc para...

taki mi jak iz križa zňaty...som celý dolámaný.

taki mi jak nezgrabny..keď sa vám nič nedarí, všetko padá z rúk a pod

dzecko mojo ic kupic bandurky do biľej

ci kapka na karbit,či ši plane huby pojedol

ci kapka na karbit,či ši plane huby pojedol

Pamboch zaplac, že sce dali hurku napchac. ... žartovné poďakovanie za jedlo

Jan Amos Komenski - Tak sa bije po slovenski.

ci ripe? - šibe ti?

Pozrem, vidzim! (to treba povedzec tomu, co nezna prijsc na princip cohoška)

jak še povi rozkazovaci sposob v druhej osobe od slova "rásť"? (roštni! - slovenčina take nema)

Ľepši jak s dratom do oka. (kedz dachto kruci nad dačim nosom)

Kedz maš talent, tak še mu neubraniš.

Vecej dni jak kolbas

Perši, druhi - kratki, dluhi; śedzmi, osmi - krivi, prosti.

Kedz mi stanul u Mihaľovcoch, ta mi stal až do Košic. Keď som sa postavil v Michalovciach, tak som stál až do Košíc. ... O cestovaní autobusom na spomínanej trase.

Ked mi stanul v Michalovcoch ta mi stanul až do Košic... msyslí sa že stál vo vlaku, hehehe

ici pajtaš po dzedzine, ojedli mu vajci švine

vypatraš jak ženaty komar

Idze do tebe jak do maleho prašeca- je bars hladny

Taki je lačni jak mlinarova kura. - T.z. ze dotycna osoba nie je velmi hladna, aj kebz "oči jedli".

...nebula som tam hodna isc - nemohla som tam ísť

...ta to aňi pomišlic nehodno - radšej na to ani nemyslieť

nebulo ci tam hodno chodzic - nemal si tam chodiť, načo si tam išiel...

...jak še mace? Jak v sukni, tak v kabace! (slušná odpoveď v zmysle - do toho ťa nič; ten "kabat" znamená spodnú sukňu, spodnicu)

nane love, nane nič...(nemaš peňeži, nemaš nič) hovoria naši spoluobčania

dar za dar, a zadarmo nič...

Co śe stalo? Koľeso śe polamalo.

jedna žena, dva ženi, vecej ženi, ... sužeńe

Co novoho? Zabil krivi čaptavoho.

jeden bi to i odľežel a ti to tak ľehko= niekto by to aj odležal -z únavy- a ty to ľahko zvládaš

..poc Hančo do popa keť ci treba chlopa.. (keť še chce vidavac)

podzme spac, bo hosce chcu isc domu

śedla na dobreho końa - dobre sa vydala

a maju teho teľo, jak šaľeni kalapoch (veľo)

a nebulo ani na nej nič bačic = nič na nej nebulo vidno

temu ani z oči dobre nekuka = je nedobri čľovek

jest nas malo, aĺe same dobre -
starorímske - Non multa, sed multum -
Not many, but much.
(Meaning, not quantity but quality) (Plinius)

ďateľ džube do stroma

podachtore ĺudze poradne

dac cośka paj do slovnika - daccośka

aĺe zme śe dacośka nabehaĺi za totu pečatečku

aĺe zme śe dacośka nabehaĺi za tima kravami

ĺepši dacośka jag ńič

dacośka bi som vipil

dacośka bim vipil

a ket dacośka ta že učeni - vraj má vzdelanie

deco za dacośka, ńič za ńič

dacośka za dacośka, ńič za ńič

dacośka nam zahraj

dacośka ci povim

Hodnotenie vina
Vino bulo take fajne, že ańi za dačijo peńeźi bi ho neokoštoval

---

ľudze švine, nepušťajce na poľo ric, bo chtorá budze pri rici prichicena, budze zaštreľena

O chlebe,
taki (mu) odrezala jak dubovi listok,
eśči śe opitala či ho źe šicok
povedala mi obyvateľka obce Záhor, keď ma ponúkla svojím chlebom a ja som si z neho odrezal

Vyvedz kozy na mostok! - vyjdi z pravdou von.

čupasem ho privedĺi nazad

dostańeš po čuńi

na čunka, čun, čun, ...

dze teĺo čumi ?

čuli jak babin pes

uš je stara, aĺe eśči čula

čukolatki v zlatku

čukoladovi cukerek - bombon

tak čujńe śpi, že šicko čuje

ona bars čujna, zaras reve

mam bars čujni spanek - jak zajac

tak čuchta s tima nohami,

ńebudzeš ti moja zlata peńeźi čuchac - nedostaneš ich

dziva čerešńa - strom jarabina (sorbus)

gruĺe začinaju čarńec

idze zhuri čarńava, budze ĺac

ĺudzi śe tam zbehlo aš čarnota - veľké množstvo

muj muš taki, čarno, čarno, bilo, bilo - je mu všetko jedno

čarne čerešńe, śĺivi - druh farby pri dozretí

bila kava - s mliekom (smotanou)

čarna kava - bez mlieka

čarna muka - ražná, tatarčana

čarni jak komińar, jak noc - úplne čierný

čarni śi jak cigan - tmavej pleti

čarni vlasi

naĺal po samu čarku

naĺal po samu čarku

chodzi čaptavo jak kačka

v jeśeńi često čaptavica

čaptavi kuń

ńechodzi poradńe, ĺem tak čapta

ubíjať vlnu - vo foĺušu čapotaju volnu

čapnul ho po nośe - padla kosa na kameň (prenesene)

čapkal boĺace mesco s dijanu

vrchný snop v rakašu, abo križu

čapka s daškom

rakaš śe založi na sochu

rakaš śe založi na čapirku

pĺebanovo čapečki - rastlina bršlen (euonymus)

čapči po blace

dakedi śe jabluka i čapaju

dzeci śe čapkaju v jarku

kuń čapkal po vodze

pujdzeš čap čap ?

vlačuhi śe uvadza za sańe

tak čamka jak śvińa

bars śe mu pačelo, aš sebe čamkal

tak čamči jak śvińa

ńeška čakoli nośa promujuce študenci

jaśĺičkare nośeĺi čakoli

čekan "češki" ot obeda - popoludní pracovný výkon klesá

taku čačuĺku ĺem za obrazek postavic

stal tam jak dajaki čačo

taka jak čačko - ve´mi pekná

taku ihlu ńezrobeĺi, žebi mu pisk zaštopkaĺi

na druheho šimfuje a sama taka pitna=na druhého žaluje a sama je taká istá, rovnaká

masci bruško - láskyplne pomenovanie pre práve dobre najedené decko

U nas brali slaňinu na poľo každi Boži dzeň okrem piatka. A doživali še cez dzevedzešat roki.

slańina bula ĺem na presmaki - iba ako maškrta

čistota, pul života - brud, pohoda furt

cahaci kuń - užitočné zviera (tvor aj na človeka)

ta ona furt čarne nośela

karmiač daval do bubna

dakedi bubnovaĺi na bubńe

brinkla kosa o kamiń

Co še vadzice, ket še možece pobic?

S teho do teho, lup jeden druheho.

Paradnej tanečnici zavadza i kabát na rici. Jedna sa o namyslenú tanečnicu.

Nechcaca kmotra žjedla praše. O hosťovi, ktorý sa tvári, že je sýty.

śvińi śe bridzi aĺe hurki bi chcel - fajnovka

na pravej strańe idze braźna krava

kuka jak miš z muki - (pozerá ako myš z múky - prekvapene)

Do pokrivi perun neuderi - to znamena, že po hlave dostane furt len ten, co ju ma visoko (teda ten, čo nejakým spôsobom "vytŕča" z priemeru

ten jeho novi motor jak śečkareń - nestoji za nič, rachotina,

rafńi mu jednu

idze na rafiku - ma defekt

ona hibaj v nohi - ušla mi

teraz v opchodoch sami brak - niet si čo vybrať

brakovalo mi keĺośka peńeźi

nečiste svedomie, čarna duša - podliak

Bars sebe bere šicko do hlavi - trápi sa nad všetkým

Keho sebe bere (za ženu) ?

Ber śe mi het z uč

hamovac - viznam teho slofka ńespoznaju ańi dachtore poslanci, ktore "nepiju za kormańom", ta ńe ? Pan ex-poslaňec Cu.er

A, ti fraśe ! a be, a huś - pokyny prikazy na zvierata

Daj ci, Boźičko dobru dražečku - požehnanie na cestu

Odal śe do voĺi božej - prijal osud

Kto še haňbi, ten ma praždne gamby

Jaku mala, taku dala

Tak śe mi vidzi, že v tej karčme Židzi. Židovečka śľepa a Žid nedovidzi.

Pane Bože, či sme šicke tvojo, či ľem tote co po dvojo spavaju (žartovne povzdichnuce)

Chvala bohu, že naš pľeban katolik! (to keď dakto povedal mudro taku vec, co už druhim davno jasna bula, t.j. že "objavel Ameriku druheras")

Ruc me, Bože, dze chceš, ľem me cicho polož!

Kebi ňebulo "kebi",už bi zme buľi davno v ňebi..........každá túžba negovaná príslovkou "keby"

Tlačiš še jak ľuteran do ňeba.......sa povie,keď sa niekto bezohľadne niekde tlači

Peĺechati jak borsuk - pristrapatý

Bars boĺeśńe daval tote peńeźi - neochotne, proti vôli

Maš povoľeňe na perdoľeňe?...........ironicky sa pytame toho, kto chce z mladou ženou spať

Ĺita jak bojtar - neposený

Bojaźlivi kratko živi - bojazlivosť skracuje život - nebojazlivosť končí

Tam dze ňemože čert pošľe babu

bočkor do bočkora a buta do buti - o odrieknutí nápadníka

Žebi ce porandalo....................nadavka

Dzedu dajce mi medu.........ironický posmech deti dedovi

v jari sebe čĺovek miśĺel, že domarznul, a v juni cez dzeń aš plus jedenac

Ket ńebulo ńičeho i bĺunda bula bars fajna, a šmakovala ĺepši jak kaviar (ikra)

Fšeĺijak budzeme bĺuchtac v tej uńiji (EU), kim śe nenaučime choĺem tak jak muj dzedo po maďarski, taĺijański, moldavski, ńemecki, rumuński, i portugalski, a to śe ĺem jak chlopec prešol po okoĺici s tańisterku a troma korunkami z domu, a domu prińis dvanac

Paropci co pijece ? Ot tinturi dohuri.

ĺem take bĺiśkutki vihaduje - vymýšľa parády, myslí iba lacno, prázdno, od veci

na bĺint - bez rozmyslu, išol ĺem tak na bĺint

ovečki bĺekotaju, bo ńeznaju bečic jak jak stare ofce - ańi politik z ńeba nespadol

bĺedi jak scena - veľmi

odkedi mu žena umarla ta chodzi jak bludni

na bĺichu pušku ńetreba - drobných neprijemnosti sa ľahko zbavíš

Coľ sem,coľ tam,kľambra to pricahňe.............hovoria stavbari keď dačo nepresne urobia

zbil ho na blato - veľmi

Ďuri šusta Anču. No našo o tim nevädza.

nie po ceste, muj do karčmi furt ma za drahu, aĺe do koscela mu ańi z babinca ńezachodńe

na bitaństvo ho jest

jaki semel, taki bis - sú rovnaký

Večar ja uš ńebirujem - nemám na to

muj muž taki, čarno, čarno, bilo bilo - na všetko pristane

bidńe vipatraš

šicko na mojej bidnej hlave

ĺedvu bidu to zrobil - horko ťažko

tak śe chitro ožeńil, jak kebi z bičem prasnul - neobvykle rýchlo

z ńičeho bič neupĺeceš - na všetko sú potrebné prostriedky

z hovna bič ńeupĺeceš - na všetko sú potrebné prostriedky

kruci jak furman s bičom - vyhovára sa vykrúca, hovori od veci

po gazdovi bič, po diźdžovi nič - co po nás zostane

Znace co še mi hňeška šňilo ? Že še mi okolo zadku ho...o vilo...........................podľa snara pridem k nejakým peniazom.

o tri meśace budze bavila - bude rodiť

Pripovitka z Verchbańi
Soĺná Bańa, ktora neskôr bola súčasťou obce Solivar, a teraz sú súčasťou Prešova (http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0v%C3%A1by_%28Pre%C5%A1ov%29),
A teraz pripovitka: ?
Jančo ulapel večar na chĺivku vtačka. Na druhi dzeń ho vźal do školi, že še opita co to. No kim prišla učiteĺka ta z nim strašel dzifčata. Na to nadešla kantorka a takoj chcela znac, co śe robi, čom taki krik. Jančo śe vihvaral, un nič nezrobel a že ten vtaček ańi raz nedžubnul. To kantorku dožarlo a pita žiacku kńišku a piše: Váš syn behal s nechraneným vtá kom za spolužiačkami, s úmyslom, že ich bude ... a tu śe obačela, chcela napisac ..., dzvihla oči a už uspokojena hutori Jančovi, ńemaš gumu ? Ńe, nemam gumu. A tak pripisala ... a ńemal ani gumu !
Totu pripovitku hutorela dzecom pani z Tešínskej fajti, asi 1970, z Verchbańi.

ti moj zlati uš docigańil- byť usvedčený, padla kosa na kameň

jakebi mu oči do bakra ĺeceĺi - škúli

zapuśčila baba bajuzi - chce rozkazovať

Ši mudri jak sto šaľenich.

i ket śe prebĺik furt je jednaki - nebude zo psa slanina

dzeń večar noc rano treba chvaĺic - netreba sa prenáhliť v hodnotení

bahal, naco to pada - tušil kde je pes zakopaný

zarucal na ńu kĺučki, bo čośka badal - nastražil chyták, niečo vytušil

ďuri me driĺel na garadičoch ta rozdarla mi kabat - jurko ma sotil na schodišti a roztrhla som si sukienku, čo bi si si roztrhla ak by bol miesto kabat ~ geroček ?, a to uš nechcem vedieť kebi tam boli piski ?

cma bula, taśe bacnul, a ket śe bacnul ta śe mu hvizdi zrobeĺi

chto temu poslancoj prikreśĺel rohi, šak un ńe ďabol, aĺe ańi ańďeĺik - alternativa ańi riba ańi rak

babej tak šicko robi jak baba

na ondreja buĺi fšeĺijake baboni

ket śe babi zejdu, ta rečom ńit końca

dze vecej bab ~ tam naj vecej ĺap

ket śtretńe baba babu ~ zavracaju sebe hlavu

maš bars ńedobru babu - hodnotenie priateľovej manželky

ozdaj ńe som za šumneho, prekladam: gal v motoriku śedzi, a co to malo vijsc ? ta nakońec som za ...

"v aute sedi gal" , skuš se be to preložic do šariščiny :-))

gadžo chyňa, roma cha- gadžo sere, cigan žere

daj dvacec korun bo ce pobośkam, hutori bezdomovec čĺoveku na ulic

Z blata do kaluže..........................z lepšieho do horšieho

Čert jak ďabol...................bezvychodiskový stav niečoho zle urobeného

Calujce me vric......znamená "Vylezte mi na zada"

Ja pan ti pan a robic chto budze ?

Každim šarišanom bahne mac dum, iśči vekšim snom mac u ńim ĺetńu kucheń, a najvekši bi v ňej much bic cali rok. Snom každého slováka je mať dom, ešte väčším snom je mať pri dome letnú kuchyňu, a najväčším snom je aby sa v tej letnej kuchni mohlo žiť celý rok.

A u nas še takto hutori: Skadzi ši? - Ta zos Prešova,skadzi macir Ježišova.

Skadzi śi? - Z Trebišova, z kadzi Matka Jeźiśova.

Trebišov to valal,bodaj ho boh skaral!

Jańčo z valala, co ho krava osrala.

? ... nam je to jedno mi peńeži nemame, ten chto ma peńeži idze g dochtorovi, chto peńeži ńema muśi čežko robic, ...

Ďuri paťolat obeśil śe na koľak a z koľaka dolu zlamal sebe nohu

Opil še pod obraz boži...............keď je niekto moc opitý,tak sa mu takto hovorí.

Povedaľi naši vašim,žebi prišľi vaši k našim,kedz ňepridu vaši k našim,ta ňepridu i naši k vašim.

ancicvanci,dva zasranci,jeden perdzi,druhy šmerdzi

džeridla jak, džveredla (František Rusnák *1950)

Ši jak Talian......................použivajú Vychodňare,keď sa s niekym nevedia dohodnuť alebo dorozumieť.Určite to má pôvod v stredoveku,keď sem došli Talianski sklári.

Naša značka, dzik do pňačka.

Dzeci,dzeci jice kašu bo ja ľubim macir vašu.

kus me potrim, kus me puśč

Dzifka šumna jak kvet, dobre, smačne jak med, ciche jak muška, do roboti obojručka

Dze Rusín, tam śpiv, dze Uhor, tam hńiv, dze Švab, tam faĺeš, dze cigan, tam kradzeš, dze Poĺak, tam očenaš, dze Žid, tam daju, i daš

Radio na gepeľ.......................dakedy,keď ešte radio mal len sem-tam niekto,a niekto sa chcel popyšiť že má tiež radio, tak ten druhý mu ironicky odpovedal "vi mace radio na gepeľ",t.z.že na dvore v kolese chodil kôň a prevodovými ozubenými kolesami radio takto hralo.

Fertik Mariška,zakri še!

Teper,veper a pak sviňa.

Išol pes,popod ľes,vysral hurku,mušel žesc.

Lita jak pes s prebitu labu....

Chto do tebe kameňom,ty do ňeho chľebom,ale poradňe tvardým.

Mi tri z Ňitri.

Hura! na kocura.

Žima je, žima je, na periňe dzira je.

Bocan, krakocan, stracil mišok pod orišok a ja husky pasla, ta mi mišok našla.

Ďuri, ďuri, macaj kuri!

Ander, Bander, Košici, ochpal paľec do rici. Dumal že šmaľec, ta oľizal paľec.

Ďusi vež me na bajusy.

Idu kravy z poľa. Jedna nema roha. A bujaci maju, ta ce poterkaju.

Najedla mi še pasuľi, napila mi še cmaru, pomaly me vykrucej, bo ci osram saru.

Hirmi, dudňi, moja hlava u studňi. Nebojim še hirmeňa, ľem še bojim kameňa.

Mižu, daj koňom naj hrižu!

Ľudze krescane, Mižu Demjane, Eržo Pipaško u nas živane!

Glupi jak talpa.

Vychodňare su šaľeni.Katolici doobeda a Rusnaci poobedze.

Dišč pada, slunko švici a bosorka maslo muci.

Tiňu riňu tiňu, zabil Varga šviňu a Vargaňa kohuta, šmarila ho do kuta.

dzirka v noše skončilo še. koniec niečoho nekonečne dlhého (prejavu,roboty a pod.)

Cicho bľicho bo vša špi a ked staňe ta ce ži

Beha jak pes s prebitú labu.

Tu me boľi, tu me picha, tu mi pokuj dajce, tu me ňerušajce...hovorí sa posmešne veľmi chúlostivej, nedotklivej osobe

Mikolajko stracil vajko.

Markovič ňema ňič, ľem jedneho vtačka co mu źedla mačka

Vasiľ co kapustu kvaśil, ňechcela mu kisnuc, mušil do ňej drisnuc

Cigán more lapsa, predal koňa za psa a hače za mače cigánovi na gače

Cigan more na Dargove predal hače, kupil mače.

Cigan more lapsa,predal koňa za psa a psa za kohuta,cigan balamuta.

Chto ma psa,naj ma, a chto nemá,ta naj ho zaštreli.

Občaňa šviňe,nepuščajce do zahrady ric,bo chtorá šviňa budze pri rici prichycená,budze i pri rici zaštreľená.

Perec za korunu dzevec .

Kto neslucha oca matku ...... prineše ho do upadku

Rošni do neba!

Dzeci,dzeci jice kašu bo ja ľubim macir vašu.

Perun bi ce pobil.

Ďuri,trimaj muri bo ja idzem po peňeži.

Muž zos ženu jak dzeci pod scenu.

Syn v Prahe kriči na otca: "Tato, ta Ty tu? ta i ja tu, ta me dva tu Ty... " a Prazak na to: "Hele vole, tady su Číňané... :o a otec na to: "Jaky Číňan, ja vychodňar!!!" :))

"Dzedu, šarhanov vam čérčí!" "Nečujem synu, bo mi čerči šarhaňov!" ide dedko na bicykli a hučí mu blatnik(čerči šarhaňov) a este "Jutre hluchych višaju!" "Co?" :)))) ked sa niekto vypytuje a nepocuje

"Dzedu, šarhanov vam čérčí!" "Nečujem synu, bo mi čerči šarhaňov!" ide dedko na bicykli a hučí mu blatnik(čerči šarhaňov) a este "Jutre hluchych vyšaju!" "Co?" ked sa niekto vypytuje a nepocuje

Navaril, jak Savko piva. ... Príslovečné, keď niekto niečoho prehnane veľa nachystá. Vychádza sa z akejsi dnes už neznámej udalosti, ktorá sa v dávnej minulosti odohrala v Trebišove.

Nabural, bo še zamišleľ, že še Berti Poľačkanin ženi... (keď je niekto zamyslený a nekoordinuje pohyby)

Cifraňič ňemal ňič, ľem jedno prašatko, vihnal ho na lučki, žedli ho pavučki. (priezvisko možno meniť, napr. Šimkovič, Markovič atď.)

Keď píta ďabol švečku, ešče mu ju i zapaľ......hovorilo sa to neodbitnému človeku

Ta ce lac nebudzem, bo to hreší, ani bic, bo to bolí, ale vera bože ja ci paľce oščikam....... neposlušným deťom sa takto hovorilo

Ta ce lac nebudzem, bo to hreší, ani bic, bo to bolí, ale vera bože ja ci paľce oščikam....... neposlušným deťom sa takto hovorilo

Zjedol by ši - co mi viši

A na hure mraz, daj mi dzivče raz teho ďabla kudlateho, co pri rici maš

Tu me boľi, tu me soľi, tu me ňerušajce! .... pocity tehotnej ženy

Pridze glupi, co to kupi...ked sa ponuka nieco, co nema hodnotu

Šicky robia jak še patri, ľem ja patrim jak še robi :)

Cicho, bľicho, mucha špi a jak staňe, ta ce ži!

ciho bľiho! muha špi! - ticho blcha! mucha spí!

od fizoly ric hutori

Andriju, konope ci hňiju! Ľudze svojo chodza brac a do tvojich chodza srac!

Mikolajko, stracil vajko!

Janku, pobočkaj ciganku, ciganka ce ľubi, usra ci na zubi!

Ďuri, macaj kuri, popod krački šľepi mački jak zajačky!

jeden čihy, druhý hojta - každý iným smerom

ani z voza ani na vuz -

Ďuri, trimaj mury bo ja idzem po peňeži.

zapomnul vul ze ceľecom bul

Dobra kosa i košisko, ale plany paropčisko.

Srala baba srala, travi še trimala.Trava še urvala, baba še posrala...

bodaj by ce raky žuli!

že by ci šviňe na pohrebe špivali

žebi ci spodňa voda do truni uderila!

žebi ce naspak hlavi do truni ukladaľi! - kec dakomu zdravičko pitame

"A daľej?" "Žič maľej!"

trinac - Panboh pri nas

dzešec - dam ci na ric, ľem sebe ňešedz

šidzem - na macir ci vidzem

paľenka je šaľenka

pri dobrej reči vipic še šveči

jic a rošňi - do slovenčiny nepreložitelné

Vitaj, ľem ňič ňepitaj! .... žartovný privítací pozdrav

Tanci, tanci tri zasranci. Jeden perdžuch, druhi šmerdžuch. ... Keď batoľatá hopsajú. (Tretí zasranček sa nezachoval.)

Dobru noc, korec bľichoch na pomoc! ... Žartovný slogan na dobrú noc.

zdruzgala še bľašanka dolu garadičami a potrebala geľendre

Jak še do hury volá tak budzeš spac ! Kto druhomu jamu kope je hrobar !

podobna povidačka jak tota lubecova : Jak še do huri vola - pokim še ucho ňeodtarhňe... o)))

Kemu śe neľení - ten druhemu jamu kope!

Kraľovna - spadla z peca do ho*na.

Pridze glupi, co ce kupi. .... Povzbudivé slová pre dievča čakajúce na vydaj.

Aňi mucha ňe prez brucha. ... Povzbudivé slová pre toho, kto sa trápi, že priberá na bruchu.

baba v kidľi na bicigľu idze - budze dišč padac

tato ta to ty to tu? ta to ja to tu!

padze dišč, padze dišč, na roľi je šľisko, baba še nam vykydala, ukazala šicko!

Včera som bul na spovedzi , ta nemožem hrešic...Ale jutre,prisamježišpanubohu , ci taku vlepim , že ci gamby zbelaveju.

Ked sceš chľeba - poskoč do ňeba; ked sceš mesa - ic do ľesa; ked sceš mľika - podoj bika; čukoladu zo starej metli; peňeži pod dziravim mostom najdzeš; ozdaj bi śi marcipani jid! .... Aj takýmito odpoveďami odbili chudobní rodičia prosby svojich ratolestí.

Trinac - Pamboch pri nas. Śidzem - už po ce idzem. Ośem - už po ce pośľem.

Povzdychnutie - Bože moj, Bože moj, čija že ja, chtože moj.

Nemkel, nemkel a pomkel. .... Skomolenina, ktorej význam je: Zdráhal sa, nechcel jesť, ale nakoniec všetko zjedol.

Paľenečka buľ,buľ,buľ,pominul me šicek buľ-keď pálenečka žblnká,všetky bolestí sa strácajú

Ňichto ňezna co ja ham,každi vidzi co ja mam

Dva žaby u močaru śe dohvariaju. 1. Kumo! 2. Co? 1. Umar. 2. Chto? 1. Kmoter. 2. Chtori? 1. Co bul chori.

Jak ci meno? Podkoľeno. A prezvisko? Kocur Miśko.

Miźu,daj koňom naj hriźu a kobuľe śena budze tvoja žena

Od kapusti bruch tlusti,od hrachu ric v strachu:)

Kmoter- ňekmoter z čerešňi dolu-pre každého rovaké zákony platia

Tato ! Ta to Ty tu ? Ta to ja tu-chlopče muj. Kto to preloží do Slovenčiny ?

Gusti, spadnul do kapusti. Kapusta śe ľeje a Gusti śe śmeje.

Katarina na ľadze - Vianoce na blace. Nie je to povedačka ani novinarska kačka. Neška maju meno našo Katky preto toten zaznam je tak kratky.

Hop-čup, štiri babi jeden zub. - Takýmito slovami okomentujete neúnavné poskakovanie vášho dieťaťa v období rastu prvých zúbkov. Príznačné je aj prirovnanie, že na štyri baby pripadá jeden zub.

Tiňu - liňu - tiňu, zabil Varga šviňu. A Vargaňa ceľe, pojdu na veśeľe. - Text povzbudzujúci vaše malé dieťa pri tanci.

Tiňu riňu tiňu, zabil Varga šviňu a Vargaňa kohuta, šmarila ho do kuta.

Umar stari ňebožčičok, dali mu ric do deščičok.

Vec - umar stari Kmec. Vecka - umarla stara Kmecka.

Bum-barata-bum, na varošski dum. Sarňi po poľu, pšički do domu, bum-barata-bum. Dáva śe na známosc, že ... To boli úvodné slová obecného bubeníka.

Kupce ľudze...,bo nebudze...!!! Vyvoláva kolportér Večerníka dodnes pred Košickým Teskom.