Slovné spojenia

kruci śe jak bdzina v pražnej chiži - zbytočný človek

nośi jak vul skuru - jeho obľúbený šat

Koľaca šiška = kaktus ...

vertep вертеп doupě brloch nora лігво

---

Hladnim chĺeba dobreho, ,
chorim cela zdraveho.

---

---

ket śe mlade pobraĺi, takoj gazda uderil do karčmi,
paj uderic fundamenti

---

ket śe mlade pobraĺi gazdińa perše chcela kredeńec

Žeby ce motor ochľapal! - Bodaj by ťa auto opŕskalo!

Co śi taki zbridzeni, daj mi už pokoj!

Efektívna reč

---

Hádanka

Jak śe povi po vichodńarski ?
Prosím Vás pekne prepáčte.
Bolo by mi cťou ak by ste mohli zopakovať pred chvíľkou povedané. Nie celkom som tomu porozumel. A nerád by som reagoval nesprávne ?
- ha ?

---

bars śĺisko, tasom ĺem čuchtački došla

---

koĺaci drut - ostatný drôt

---

ta tota mlada ma šumne rajcovne oči

cez śvet už začlo spochabeńe i u nas

pohrebna dzeka - smútočná nálada

tote gače jakoś bivne - tieto nohavice sú nejaké široké

kamiń v ĺufce hviźdži

fujavica hviźdži,

pišou kiń pipid mist pušou kuń pud must išiel kôň pod mostom

Ši še s koňom zderil?

---

Ľudze boske ... , taka priĺežitosc śe mi stala,
že som jednemu za tri grajcare dala,
šak to zna i sam pam buch z visokeho ńeba,
že mńe tote grajcare bulo treba

---

vipatraš jak źeĺena źingora - horšie ako smrtkaa

odvaĺel, bongov chľeba - veľký kus chleba

bigar slanini

zluźdžil dińu za minutu - zjedol melon veľmi rýchlo

teriga śe jak bi śe ńehnul

ńeš še tak obĺikaju, co franbije kukaju - vidno im ramienka

co to za gazdińa, ket sebe pri vareńu šope s vlasami - komentar jednoduchých ľudi na reláciu o varení s Kamilou Magálovou

Šopla mi sebe z ihlu do paľca.

Kuri dakus pošopali do tej pšeňici a ochabili.

Do šickoho šopeš. - Nenecháš nič na pokoji.

nikto druhi bi to tak nenapasal - je dokonalý

fajne to napasal - vbehol medzi dva ... uplne natesno, presne, bez chyby, ...

---

Ĺudze bože jaka vec śe mi stala,
jednemu som za tri groše dala,
sam pam buch z vysokeho ńeba,
zna že mńe tote groše bulo treba.

---

kapurku ... caha mi na šnurki - shut up - zavri klapačku - priveľa rozprávaš - ...

konečne śe mu uračelo - nakoniec sa mu zapáčilo

zamkńi kapuru

ńeotviraj ripak

zavri papuľu

trim pisk

-bárs mi šmišno, - jak dreveni Janko, - tišíc ráz som ci, - nemásni-nesláni, - zoči-voči, - pečeni-vareni,...

- Ber nohi na pľeca a ucekaj kadzi bľižej! - Chic še už koňečňe dajakej roboti. - Visukaj sebe rukávi.- Hore maľiňakom. - Do ľuftu. - Buc cicho bo ci dám po pisku.

- furt od kedy švet švetom stoji - po maľučki po cichučki - ponahľam še - už ucekam - na draže - dosc málo - dosc veľo - keľo hodzin? - ešče dluho? - ci chmári - co ci - široko daľeko - kadzi tadzi - lem tak tak - tak akurát - ic het - tí tí tí fúj! - nehutor somarini - šarišan jak repa - hluchi jak peň - co oči nevidza šerco neboli - vifučelo mi z hlavi - duta hlava - budz cicho bo dostaneš -...

- furt od kedy švet švetom stoji - po maľučki po cichučki - ponahľam še - už ucekam - na draže - dosc málo - dosc veľo - keľo hodzin? - ešče dluho? - ci chmári - co ci - široko daľeko - kadzi tadzi - lem tak tak - tak akurát - ic het - tí tí tí fúj! - nehutor somarini - šarišan jak repa - hluchi jak peň - co oči nevidza šerco neboli - vifučelo mi z hlavi - duta hlava - budz cich bo dostaneš -...

-nacahuje uši,-lape po dychu,-jazyk še mu pľece,-trepe ňezmisli,-huči jak tota truba,-meľe jazikom,-prišol segiň o rozum, -idze vyskočic zo skuri,-fuj, že še nehaňbiš,-šickim na šmich,-keľo radosci, teľo i žaľu,-preplita nožkami, -podlamuju še mu koľena,-ľeci jak bez duši,-aňi zastruhani bajuz bi še mu ňezmescil do zadku, takí píšni, -glupi jak tago,-obidva ruki ma ľave,-zašil še bo še boji,-isce spadnul na hlavu,-...

Zmitá až še za ním praši. /uteká/ Žebi ši še ňeposral. /nech sa ti nič zlé nestane/

skúpi - neglupi, dze nič nit ani pamboh nevežne, prešol cez rozum, šmaril za hlavu, huša skura, žeby ši še neposral, už ľeži na maroch

-Kedz vtáčka lapaju, šumne mu špivaju. -Skadzi ruka, skadzi noha. -Práve mi prichádza na mišeľ. -Jak duj viter po poľu. -Čudák jak jeho ocec. -Glupa jak mac. -Bárs šumne.-/Aj ironický./

take kvasne, až mi poza ucha idze

lapel rozum do harsci - dobre sa rohodol

šaľeňak zbešňety

naša dzifka bula jak śčambečka a teraz z nej bočka - dobre vyzera (alebo aj stala sa plnoštíhla ???) rozumej tučibomba

taki kvaśni, aš mi zmorśčelo pisk

darebna grata - jedinec žijúci iba pre seba

horuco aš mlo - teplo na odpadnutie

strambac jazyk - velo rozpravjac , mozno i ohvarjac , totu som zacul na kerscinoch mojeho kamaratoveho syna v Aucklandu

take male jak bobĺižki - veľmi malé

taki niśenito ani nehutor- nehovor zbytočnosti

źima teho roku skoro lapela

zafčasu śe teho roku źima chitla

bohata je, aĺe ńebars ju tam chitkaju paropci

chitkal me i ľubel

učeńe śe ho dobre lape - učenlivý, robí pokroky

učeńe śe ho dobre chita - učenlivý, robí pokroky

lapala śe za boki - veľmi sa smiala

chitala śe za boki - veľmi sa smiala

lapac śe za hlavu - byť zhrozený

chitac śe za hlavu - byť zhrozený

dzeci lapaju ribi

dzeci chitaju ribi

šandariki ho lapaĺi

šandariki ho chitaĺi

kurče me na noc lapaju

kurče me na noc chitaju

co chiška to inakša variška (liška), každá rodina je originál

śĺimakova chiška - ulita

taku chišku sebe nadobudĺi

pańska chiška, - hosťovská izba v krčme

Ot gluposci ańi pan Buch neodpomože. Sprobuj sam.

ta un bars britki za mesom-obľubuje mäso,žiada sa mu stále mäso

ta un britki za babami-je frajirkár

britka chorosc - epilepsia

britka gemba - chorobná nečistota detských úst

z tej našej vlady vichodza ĺem same bajtački

patriš jak bager na tvardu hlinu

kruci še jak hovno po ščerubli

Obecanka šaľenemu radoscť - ekvivalent k slovenskému sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú

kebi śi mal falatek hochmesu, takoj bi śe ci ĺepši žilo

Na valale hrajú a ty rajbeš.

aňi pisk do ňoho (jedzeňa) ňevopcha - odmieta jesť (žrať)

ta i už - stalo sa (uz sa neodstane)

mača dźobak - nemierne pije

śńihova chviĺa - snehové počasie

ńechce o ńim ańi hirovac - ani počuť

ta co u vas chirovac - čo nove povieš

ta či dachto take chiroval ? - je to neslýchané

ĺudze ftedi ańi ńechirovaĺi o motoroch

chirna jazičnica - nemá páru

chirna dzifka - súca expr.

to chirečna kucharka - uznávaná

co tam chirac noveho

dze babi štiri, tam dvacec chiri - príliš pletiek

ńevidno ju ańi na chir

to ot chiru harde - veľmi pekne

ańi chiru ańi slichu o ńim - niet stopy

ńebulo ańi chiru o tim - nevedelo sa

obri chir za chotar, plani za dva - zle sa viac šíri

dobri chir idze o ńim

ta prišol chiĺajuci

pred ńim śe ńebudzem chiĺac

dochtor mi zakazal śe chiĺac

viplašeni na zahibeĺ

chilkem ňleci jak na zahibeĺ

chij ha jak śe vicahnul

ĺem tak chichĺal s totu pilku

ńezna śe čeho lapic

ńerozmiśĺaj, aĺe lap śe a zrub

lapil śe za hlavu - bol prekvapení

ńezna śe čeho chicic

ńerozmiśĺaj, aĺe chic śe a zrub

chicil śe za hlavu - bol prekvapení

ńechce chicic tota farba

chicil rozum do harsci - dobre sa rohodol

Co ši taki omerzli ? Čo toľko otravuješ ? Čo stále otravuješ ? Čo už nedáš pokoj ? Co furt domerzaš ?

omerzle dzeci - nespokojné deti, otravné

prišla cala perepuťa - prišlo ich veľa

Ta to śvetovo, ćĺovece. To prešovske vimisli

Ja tutejši bivaĺec, aĺe i śvetovec

kemu śe sce, ta može - treba len chcie

ńesce śe mižic - som zúfalý

ńeś śe ńesce ńičeho

ńeś śe mi ńičeho ńesce

sce śe mi pic

mignul ze školi do karčmi

ńeś nepišem bo mam murangĺeńe v ruki

teho roku budze slabo zarenka

eśči śe na ńu ĺem kuknul a uš spichla

už som zbačel śvetelko

po draže z varoša buňli same čutaki

tote kuľki ńepokusac - liek nerozhrýzť

paĺeho prińis i futĺarik, aĺe okuĺaroch nikdze

oĺe dońeś futĺar na cvikere

bumĺak ce odveže

žnivovi čas

lapel podlu ženu - oženil sa s planým tvorom

podlo popatrel - škaredo pozrel

žimne hlopi = Pankrac Servac Bonifac

mudri jak kudli z barana

sčuhac gľejdu = vytrec pišťiska = drisnuc na žem, lapic cestny ľišaj

tota moja nova štremfĺa śe dajak hutĺa

ma chibne oči

cośka chibna je na nohu

rozum mu chibi

chibi v rozume

co mu chibi že plače

cali tidzeń chiboval vof škoĺe

daco mu chibi bo išol do dochtora

ĺem ftače mĺiko mu chibi - ńič mu nechýba

eśči mu chibuju pejc koruni,

ta co mu chibi, šak šicko ma

chtośka me spomina chibaĺ harček spod komina - žartovne nikto,

to uš pejc roki temu, chibaĺ vecej,

pridzem chibaĺ bi padalo

chibaĺ zo fšami mu zaplaci

ma ĺem jednu chibu, že sebe rad vipije,

jaku maš z ńeho chibu, šak ci šicko porobi,

ma ĺem jednu chibu, že sebe rad vipije,

stala śe chiba

na śickim ĺem chibi nachodzi,

unchceĺivi ona zuchvala

kemu śe sce, ta može - treba len chcieť,

ńesce śe mi źic - som zúfalý

eśka śe mi ńesce ńičeho,

sce śe mi pic

brechal jak nescem utoric - radšej nepoviem,

či scel, či ńescel muśel isc - aj proti svojej vôli

sceĺi ju vidac za pana

sce isc do mesta,

doma jak sceš, u ĺudzi jak scu oni - treba sa prispôsobiť

jakeho me sceš, takeho me maš - som ti po vôli

un ci sce na dobre - che ti pomôcť

co sceš ode mńe - čo si praješ ?

co śi scela ta maš

ofca je jeden chasnoviti dźvir,

ńebarz mu to chasnovalo,

chasnovaĺi babske ĺiki,

totu vodu i na pice chasnovaĺi,

veĺo roki totu roĺu chasnoval

veĺo reči malo chasnu - prácou nie rečami vzniká úžitok

škoda na chasen ńevijdze - škoda je vždy škoda

teĺo chasnu ńezrobil keĺo škodi, - zle pracoval

ńima z teho veĺo chasnu

charka s kervju,

na perśoch mi cośka charči,

em tak tak chapnul jak pes - rýchlo chapnul,

chto chapńe ta ma - kto je šikovný

ona paradńica, aĺe paropci ju ńebarz chapkaju

chapavi chlapec

pes po mne chap

stromi mi chaĺeju

šicko mu jakośka chaĺeje

chaĺcovi ńič dluši ńevitrime

a na žimu parhetovu sukňu sebe ušila, žebi jej na chachańu žimno ňebulo

pribil ho chvozdom

kamiń v ĺufce hviźdži

viter hviźdži

hvizdajúci išol

teĺo jak hvizdoch na ńebe - veľa

vidzel šicke hvizdi na ńebe, ket dostal jednu - zaiskrilo sa mu v očiach

hvarilka zna hvaric, aĺe ńezna varic

do śveta hvariš - zle

ńe šicko pravda co ĺudze hvara - veľa sa toho nahovorí

ńi hvari ańi pari - málo vravný

vi mace inakšu hvaru jak mi

hužvati chlop

s hužvami privjazuju dreva ket buduju chižu

hužvi zo smrečkoch śe napchalo do ščerboch i škviroch budovaneho domu

ńeśpi, ĺem śe huzdzi

ńehuvnotaj teĺo

baba utorela chlop kosu kĺepal - reči sa hovoria

utori ĺem tak prez zubi - neochotne

veĺo utori a ńičeho ńepovi - zbytočné reči

možeš ti mu tam utoric - je zbytočné

ĺudze veĺo utora co ńepravda

nas volaju utoraci bo utorime

nas volaju hutoraci bo hutorime,

idze hutka že śe obeśil,

ti hutku śmerdzaci

primaš bul huśĺar,

huśa noha -rastlina alchemilka (alchemilla vulgaris)

huśe kvitki - rastlina podbeľ (tussilago farfara)

huśe labi - druh cestoviny

huśe vajco - zimomriavky

krava ma huśeńicu

na huśeĺkoch tam škvirčeĺi,

prez tu huśč ńeprejdzeme

kośi śe na huśata

odbiračka odbiraza kośačom huśata a z ńich śe robia snopi

huśaca kolisanka

taki jak dziva huś - neokrôchaný

glupi jak huś - veľmi

poskubuje śe jak huś po diźdžu - je nervozny

ja s tebu huśi ńepasla nie si mi roveň

bodaj ce huś kopla - žartovne

dze husto tam ńe pusto - dostatok

husto poscodzilo, treba pľec

žaludek mam husti, boĺi me

huste vlasi

husta poĺifka

dachto rad ĺem huste

ta tebe idze jak husarski kuń - pyšne

vibiti jak husarski kuń - prefíkaný

muj služel u hosaroch,

taki hurńak z huroch - neohrabanec

hurńak ńema fajnovi spusob

male dzecko sebe tak hurkota

holub hurkuta

rośńi~do~ńeba - nech sa ti darí

ĺalo, ańi cvrenka ńeostala sucha

zmoknul do cverenki

ńebulo na ńimsuchej cverenki

Vištreľena manca - žena, ktorá je nevkusne oblečena, ma nezladené šaty, doplnky a pod.

peruni biju - hrmí, blýska sa

taky je jak skvašeny - je bez nálady, mrzutý

zobrac na gringi - niesť na chrbáte niekoho

Zodral sebe glejtu - má odreninu

z brezovej skurki narobi hurki vyjadrenie chudoby

z jeĺeńa skurka zo śvińi hurka

nadzivaĺi hurki

dze idzeš ? na dzikovu hurku. namiesto daĺek idzeš ? dze idzeš ? nie je po šariski. cintorín

ńeśka šicko ĺem hurdi - burdi

nastal hurkot hurdi - burdi,

hurčel do ńej jak holubek

žabi hurča

śvińa hurči, je lačna - i moja stara no ńe z lačnoti aĺe z lakoti,

hurči mi po bruchu, bo som lačni,

aĺe hurči ten motor,

hura s huru śe ńezejdze, aĺe čĺovek s čĺovekom hej

stavia huru na huru - škriepi sa,

visoki jak ĺevocka hura

u nas ĺem same huri,

kuriaca hupka - huba prašnica - lycoperdon

panove pošĺi huńa vihrala - ľud stále ostáva,

pastire maĺi huńu

hundre sebe popot nos

to huncut ot kosci

huncustvo ma v hlave

do roboti je slaba, aĺa na huncustvo ju jest

huncucki narod,

mlacilo śe na holohumnici,

co teĺo humkaš ?

voda uś huĺka

huĺki śe s mascu poĺaĺi

huĺečka masla,

huĺa baboch

dzecko češke jak huĺa

huĺa hĺini śe zrobila

huĺa sira

huklo, ket švabĺik ruceĺi do ĺenu,

huklo s ńim do blata

huknul ho po hlave,

śvińa śe huka

śvińe śe hukaju

huknul s paĺicu, no netrafel

uk po hlave ho z batohom

a un huk za ńima

ti dzivi huku

huk uš prichodzi na śvińu

nastal huk medzi ĺudzmi

furt hujuka kolo chiži

uš zaś huhńi co śe prechladzil

ĺem huhńi co mu ńičeho ńerozumic

co ten pes teĺo hufči

lastufki śe zĺitaĺi dokupi (do jedneho hufa)

tancova=li pri hudakoch

to ĺem hučni hlas, un ńičeho ńezna

fabian ma hučni hlas

hučno śe dohvariala

hučna mašina

možeš ti do ńoho hučec, un ĺem furt svojo

každi śpival ĺem tak hučelo

huč ha

hiś ha

huckal psa na ńich

huckaĺi ho do teho žeńeńa

kapusta śe na hubĺu kruža

huba śe lapila do diĺoch

peter hubi śeje - okolo sviatku sv. Petra 29. 6. rastú huby

jak kebi śaĺene hubi požarla - akoby sa zbláznila

jak źima ta mi hruźa koĺeno

ńenamascene koĺeso, aš hruźa

śnih śe hruźa pot nohami,

poprikrival ho zos hruźdžom

prebira jak v sńitich hruškoch - neprimerane

treba virubac totu hrušku

hrupka deski

hrupka deski

šimona, judi, spodzivaj śe śńihovej hrudi - sneh neprekvapí, 30. 10. v roku

icahuje śe jak žaba na hrudze - neprimerane

na roĺi rozbijaĺi hrudi,

hrubi janek - muškát rastlina pelargonium

hrubi hlas

hruba muka

hrube platno - surové, drapĺavé

každi patri dze hrupši końec - hľadá si výhodu

hrupša jak dluhša - mala ale tučná

hrube celo

hruba noha,

hruba kiška - hrubé črevo

take kradenke a hrubenke

hroźil na mńe s paĺicu

ptače hroźenko

hromńičnej pani mariji (sviatok)

hromńična śvička

hrobufki rośńu na cintiru

uš je s jednu nohu v hrobe - čoskoro zomrie

s dzecami to bars hrizota,

hrizota človeku škodzi

na moju hrišnu dušu

ńič me ńeceši na tim hrišnim śvece

hriśna duša,

hriśni človek

hriźu śe jak psi - nemajú sa radi

s dzecami śe treba nahrisc

ńehriź me teĺo

nove buti me hriźu

uš źim hriźe - je pochovaný,

ki hrich ho tu dovĺik -

jakiśka tam medźi ńima hrich

to bi ańi hrich ńevidumal

ic do hricha - choď preč, vypadni

to ot boha hrich - veľký

do hredi śe śeje petruška

hadzi hrebeń

na verchu dacha śe nachodzi hrebeń

vo vlasoch mala hrebenok

dzeci hraźaju jabluka

do hratkoch śe nabijaju brańiki

hraškova hustka

hraškata bĺuska

štof s hraškami

šandare ho vźaĺi na hrapki

kosa s hrapkami

hrańični kamiń

hrančeni chĺip

jak kebi śe po hrachovińe povaĺal - kučeravý

tak śe ma jak hrach pri draźe - veľmi zle

jak kebi hrach na scenu šmaral (rucal) - všetky rady sú zbytočné

taka sucha jak bi ďabĺi na nej hrach mlaciĺi - je veľmi chudá

selzi jak hrach

ńikdze ńehradza plot s kolačami - všade je treba pracovať

hradzi plot,

hradzi poĺo

hrad vitrepal zarno

spratal hovno z drahi - oženil sa

udze mc śčesce bo stanul do hovna

ona taka, okrem duši hovedo

robi jak toto hovedo

brat hotufku vicahoval

hotovo možeme isc

na okuľare = nosiť okuliare .

Tak mi śe zhoručila, až na mňe košuľa mokra.

plano v horučosci robic

horučka me obĺala ot strachu

horuco jak v pekĺe

horuci jak ohiń - netrepezlivý

horuca bĺach peče

mńe v horucej vodze kupaĺi - som chytrá

idzem horovac śńih

taku horkotu ja ńepijem

dajaku horkosc v tim čujem

orko ńeĺeko śe na to zmohla

horko češko ku sebe prišla

horko zaplakala

maslo uš horkńe,

uš ci ńežaĺ ? horkiže ńe.

horkasta paĺenka,

ta to horič tota kava

bars na ńeho horenkuje,

horečńe zaplakal

horečni jak bidak

mam ja pri ńim križu horečnčho - ťažký živo

horečni život ket človek chori

horečni život ket človek ńezdravi

načisto zhorel na tim slunku - prudko sa opáliť

horel jej cali ksicht ot hańbi

dva lampi tam hora

hori mu pod nohami - hrozí mu nebezpečenstvo

robota mu pod rukami hori - rýchlo pracuje

jest kedi

šak ńehorí - máme čas - jest kedi

u nas uš davno ńehorelo - ńebol požiar

brizgnem ci do uč - špliechnem ti do oči

hore koncom śe trimaj - nedaj sa, nevzdávaj

šicko bulo hore nohami - v neporiadku

uš je hore birdi - horeznačky - vyjadruje poražku, ochabnutie

uš je hore birdi - horeznačky

aš hore scenu śe cahala ot boĺesci - vyjadruje intenzitu bolesti

dim idze hore kominom

išĺi śpivajuci hore valallom

paru koruni hore dolu - nerozhoduje

chodzil hore - dolu - vyjadruje bezcieľnosť

ońi bivaju tam hore, na viššňnim koncu

ońi bivaju tam hore

hore śe češe - češe sa dozadu

dzeciska povichodzeĺi hore na pujd

trime śe hore - vyjadruje pyšnosť

ars śe hore nośila

hore na slupe śedzel holup

ńepi, bo to horčota

cale celo ma v horčińe

ta to horč tote ogurki

vi taku horčotu pijece ?

vi taku horčavu pijece ?

hopaj sebe

ehutor hop kim ci ńepreskočelo

hop tu cośka ńeštimuje

umartenu hrop a živemu hop - každému čo mu patrí

choc bida ta hop - aj v trápení treba byť veselým

ftedi povec hop jak preskočiš - neteš sa predčasne

skoč tu no hop

psi śe hońa i koza śe hońi

ĺepši chĺip jak honor prednosť má majetok ako pocta, ide o hmatateľný zisk

to bul honor śedzic v peršej lafki, to i perśi ĺeho vipnuc

jednim honem ku ńemu ĺita - jednostaj, má o ńeho záujem

maĺi roĺe v jednim hońe

cuker homoĺa

homokovita źim

hombaĺi śe na hombalki

idze dzivjak hombe śe

ostal hoĺutki jak čik,

po ofcoch ostala hoĺina,

ńeĺubi śe hoňlic,

zabitu śvińu hoĺa,

na takeho hoĺerina śe češko šije

v hńizdze buĺi hoĺeta

do hĺakoch do džadoch mu kladla

taki hoĺaček ostal, sam prez rodičoch

ńetrime ho ańi za holube hovno

za holube hovno robic ńebudze

za holube hovno robic

bul jak vybľuta geršľa - bol groggy (celkom vyčerpaný), uťahaný, vyšťavený

ńetrime ho ańi za holube hovno

za holube hovno robic ńebudze

žiĺi sebe jak dva holubki,

rubaĺi drevo do holoportu a o pedu śe dzeĺiĺi,

rubaĺi drevo do holoportu a o zarobek śe dzeĺiĺi,

holota ĺitala popod stoli na veśeĺu, i popot oblaki

taku holotu sebe vźal

tam ĺem taka holota žije

pod holim ńebom - bezdomovec, homeless, bez strechy nad hlavou, pod širakom,

holima rukami tam pošol - bez daru

holi vuz - podvozok, šasi,

v dome mal hole sceni

hola pola ju po zatku bije - ńema ńič

holi vźal bosu - vyrovnaný pár

chto holi teho hlava boĺi

pošol z domu holi, bes heĺera,

čul śe jak holi na ĺadze

chodzi s holu hlavu,

tam uš ĺem hola źim ostala

tote topanki bivne a nohi v ńich holtaju

hojže bože chto jak može všelijako sa ľudia trápia

vzrušenie citov, jak ja bula mala to śe ańi ńeda opisac,

ket budzeš hojnovac pridzeš o šicko

ket budzeš hojnovac pridzeš na buben

ras hojno druhiraz hovno po hojnosti príde uspokojiť sa, uskromniť sa,

hojno sebe žije

fčera hojno - ńeś hovno,

fčera hojna noc nepokojna - po bohatej večeri zlý spánok

jaki hojni jaK BI ROZDAVAL

Pan Buh śe ńekazal plašic

britka renda viśi na drabine o garadice opartej

pomali śe to hoji

mam dochtora co me hoji,

hojej, eśči maš času śe vidavac

pujdzš do hojdečki

poĺova koliska, bula taka hojdanka

hojaca biĺina

hojaci čaj

hojaca voda

hoja ďuńďa hoja, heja - hoja

dze hraju ta hoj, dze robja ta joj (o neochote pracovať),

hochmańske kapki - éterový lieh,

hoho ńepravda

hoho von,

hoho tato ńe tak

ńe tak jak bi zme chceĺi, ale jak zme buĺi hodńi - iba podľa možnosti

ti tam ńehodzen stanuc dze ona napĺuje - nevyrovnaš sa jej

ona ńehodna dac temu radi

jemu ńehodno veric

ket budzem hodzen ta pridzem

rukova hodzinka - náramkové hodinky

kešinkova hodzinka

hodzinka do keśinki

hodzinka na ruku

o hodzinku to budze hotove

scenova hodzinka - nástatnné hodinky

hodzina zastala, treba ju nacahnuc

keĺo hodzin ? keĺo vladzem teĺo chodzim, žart.

nočnu hodzinu priśol v noci

odbila mu jeho hodzina - je na zomretie

śčeśĺivu hodzinu śe narodzil - je šťastný

hodzinu nańho čekaĺi

hodne śviatki

hodna veĺija

hodoval tri końe

hńizda na krokve

ma veĺo hńivńikoch

kus som bul hńivaci

hńivaco na mńe kukal

eśči do ńeš śe hńivaju - neprestali sa hnevať

eśči do ńeš śe hńivaju

ńehńivaj śe bo ja ńe vinovata

s dobrim čĺovekom i hńiv prińośi radosci

s dobrim čĺovekom i hńiv prińeše radosci

jaki ftaček, taki śpiv, jaki suśid taki hńiv - hnev je plodom ľudí

chto hńiv, śeje bidu bere - hnev prináša následky

chto hńiv śeje bidu kośi

medži ńima bars veĺki hńiv

hńiv brat zarmutku - hnev plodí zármutok, nepriateľstvo

hńiv brat zarmutku - hnev plodí zármutok

zabiĺi hńidu, odbiĺi bidu - žart. o stupni polepšenia

take male jak hńid - veľmi malé

un dávno hńije v źemi

šicko nam pohńije uš na strome

hńetučko zrana prišol

chto pošol het ta ńepridze hńet,

čekaj un hńetučka pridze

ńech pridze hńetučka

ńejedĺi zme kave každi dzeń, ńeś každi pan

tak pametam jak ńeśka - živo si pamätám

ńeś tidzeń padalo - dážď pred týždňom

hńeś jutre zadžmiri oči - zakrátko zomrie

hńeś žiješ, jutre hńiješ - nevedno čo bude

hńeśka cepĺejší jak fčera

hńešenši novinki - čerstvé správy

ti eśči ńesprobovla poradneho chlopa

ona ńesladzi ańi kermeš,

ĺem tak kus ju poskuboval a pirka jej ńeostalo - všetko minul

roki ju načisto skurčeĺi

toto hrozno ńekvaśi,

ńesluchmane dzecko,

ta un to miśĺel ńeśmertaĺno

teĺo śe smirdaĺi - ńeč som ńespravela,

ona śe ńespirala a co z teho ma

ta oni jej ńesspiraĺi,

dze jak vul a ńespoci śe

idzem na hivatal za birovom

Jeden robi jak śe patri. Śicke patria jak to robi.

a teraz kaĺ

tota moja načisto šaĺeje

dristač ku dristačovi pristal - rovný rovného si hľadá,

Idze jak rusnak z drabinu - spontánny, nepremyslený postup (do lesa z rebrikom naprieč)

postarhal z ńej manteĺ

Ked mi stanul v Trebišove, ta mi stal až do Košic. Vo vlaku nebolo miesto na sedenie z Trebišova až do Košíc, takže celu cestu absolvoval postojačky.

Zrucic z kancľa - ohlášky v kostole /svadobne zvyklosti/

ceplo z chiži vichľapkac ... neustálym otváraním dverí

Jak vola naučiš, tak vul slucha

tota učiteĺka načisto vimorduje fotĺošoch

pri maceri śe rozkratochviľniľi, zvoľentirovaľi

pri maceri śe rozkratochviľniľi

v ostrožnosci trimal

pret tim kim śednul za kormań, dal sebe ostrožovici, bo dluha štreka s tim motorikom ho čekala

apko naš dobri nas muštrovaĺi

Ocec jich muštroval

ceplo s chiži vismirdaľi.

Žic znamená rečovac

Ta co śe mu tak zmarlo? .... Údiv nad niekoho náhlou smrťou.

Drislo s nim na garadičoch ket bul ožarti

ńe dluho choroval a umrel

tańec ńe robota, no ket ho ńeznaš psota

tak to išlo hńetkaj každi dzeń

hńešejše novinki

ńeška každi pan

ńejedĺi zme kave jak ńeś, ńeška každi pan

tak pametam jak ńeška

ńeš tidzeń padalao

ńeš jutre zadžmuriš oči

ńeš žiješ, jutre hńiješ

ńeśka cepĺejši jak bulo fčera,

hńedučko tam priĺecel,

hńed zrana prišol

chto pošol het ta ńepridze hńet

počekaj un hńetka pridze

ńech pridze hńetka

takeho hńecuha jak kebi z cesta uhńetĺi

v noci me hńecuch duśil

hńeceni kolač

ańi śe ńehńem tej hĺini

ańi śe ńehńem stadzi

ańi śe ńehńi

kravi śe ńemohĺi hnuc s vozom

i s popelem hnojiĺi

jaki hnuj tu maš, kukaj

šicko povirucuj na hnuj

śvińa najĺepši śe v hnoju čuje

hnuj śmerdzi, aĺe chĺip z ńeho pachńaci

z hnoja śe i zlato rodzi

jest tam teho jak hnoja

mokri bul jak hnuj

z oberańiska mu viceklo veĺo hnoja

z hnatka śe robeĺi śčipi

v truńe uš ĺem same hnati buĺi

dostal hnačku

ona hnala s motorem

bandurki uš žeńu

z briha na sankoch s nami ĺem tak hnalo

pomali, ńemuśiš jich tak hnac

uš hnaĺi kravi na poĺo

voda koĺeso žeńe, paĺenka jazik

voda koĺeso žeńe

jarek hnal mĺin

molhavi čas nastal

hm ta to ńebars dobre

hm ta ti tak

hĺivi rośńu na starich bukoch

z hĺińiska śe brala hĺina

hĺińani harček

hĺińeni harček

hĺinkovata źim

bečku zaĺepime so śivu hĺinku ket cekńe

z hĺinku biĺiĺi chiže

zo śvetĺejšu hĺinu a kravskim lajnom načuchaĺi źim

dakedi śe zo žultu hĺinu požlucilo chižu

z hĺini robeĺi valki

ńemaš tu co hĺedac

v ĺeśe hĺeda co ma na dvore

hĺeda to co ńetracil

hĺeda robotu

bodaj ce hluška zaduśila

ĺabdal jak na hlušku

tote dvoje jak hluška s choĺeru

tam na veršku sama hlušina

spiti začal na dvore šicko hlušic

hlušec to takimeńši ľan

taki jak gluptavi

s hluptakem ńevijdzeš na šor

taka hluptačava ańi ńerozmiśĺa

take glupstva sebe viruc z hlavi

ńechcel hlupocini sluchac

glupich ńetreba śac sami śe rodza

dvojo glupe na śvece ten co dava a ten co ńebere

glupi hoco kupi

jak je stari ta je glupi

chto skupi ta ńe glupi

glupi jak ńeśčesce

glupi jak but,

glupi jak druk

glupi jak talpa, jak noc, jak vul, jak baran, jak huś, jak ceĺe, jak ofca, jak druk

glupi jak ofca

glupi jak ceĺe

glupi jak talpa, jak noc, jak vul, jak baran, jak huś, jak ceĺe

glupi jak huś

glupi jak baran

glupi jak vul,

glupi jak noc

glupi jak talpa

ma svojo roki začina hluchnuc

trime jak hlchi dzvere

hlucha pokriva (lamium alba, ...)

hluchemu škoda do ucha

ket śi hlucha nastav ucha

ket śi hluchi lapaj muchi

hluchi jak druček

hluchi jak harček

hluchi jak pńak,

hluchi jak koreń

hluchi jak mur

hlube ostava pre statki

ześińeti jak hlub

zamarznul jak hlub

hĺiboko oral

ta to hliboč studńa

hle jaki fičur z ńeho

hlavovo boĺesci bars ńedobre

hlavńe že je zdrava

hlavni prectaveni

žeĺe ot hlaviboĺeńa

śčarńeti jak hlaveń

taki horuci jak hlaveń

poprav hlavinki, naj eśči hori

jedno hlatko, druhe obratko

na hlatko kresac

idze hlatko jak po maśĺe

hlatka muka

hlatki jak ľad

hlaskal śe po bruchu

cenki hlasek

dzecki hlasek

kemu daš hlas

ńeznam ten hlas

maš hlas jak stari harček

un ńima hlasu

mal hlas jak dzvon

poznal ho po hlaśe

take male jak gomboškova hlafka

hlafki z kozaroch

hlafka cesku

mak śe z hlafkoch vipuśčal

druhe konope maju hlafki

za vojni me i hladovaĺi

dakedi bula hladota

bars je hladna takej hustki jak moja

ńeveri siti hladnemu

hladna jak mĺinarska kura

hladni jak viĺk

ot hladu pes psa zožar

vecej hladu jak mjadu

hlad ce nauči robic

išol o hladze do roboti

nehodna śe hjac, teľo roboti

žito hirkaĺi s hirkem

hirgal co bul nervozni

ket śe ci zrobia hirduĺki uš s tebu amen

zrobeĺi śe mi take hirduĺki

same hirče pod nohami

prebitej krave nabrińela veĺka hira

śńih uš hińe

jak śe chto trime tak na koncu hińe

šicko mu pod rukami hińe (zahińe)

hinc lapal psoch

dzifku zĺaĺi - ĺem tak hiĺkala

po meńevroch tam bulo pulno hilzńoch

hikal, bo eśči take čudo nevidzel

hikal, bo eśči take čudo nevidzel

uš śi to obracil na hijap, uš śi temu dal

hij ta to radojsci

ńehifkaj teĺo s tima dzverami

mal dajaki hid v hlave

po vľkej vodze ĺem hički z bandur ostali

ket žeĺezo hicovalo ta zvaril raf

hibnul śe nabok

ta baba hibaj ku panovi - pošla

hibajce jejsc

ona hibaj v nohi

ibajce jejsc

hibajme na hubi

hi ha ta to krasota

s hevarom dzvihĺi cali motor

dze je ? ta hev na chripce - neviem kde je

jaka mi tu hev ni aha - je tam toho

chodzi hev i tam

hibaj hev daco ci povim

dakedi ta tobulo het inakši

chto pošol het - ńepridze hńet (využi príležítosť)

to šicko het umira - bez výnimky

ic het s takima rečami - netáraj

varuj het - daj pokoj

mam ośemdześat roki het

z veĺkej hermoti malo diźdžu - netreba sa báť veľkého kriku

bulo čuc hrimeńe zbroja

ńe z každeho hrineńa diźdž

herĺički herkotaĺi

ańi herkopater ci ńepomože

u ńeho zme herberkovaĺi cali tidzeń

naśĺi zme jakaśki herberk pot pajtu

naśĺi zme jakaśki herberk u gazdu

henteho roku - minuly rok

bivam na hentim boce

śednul sebe henak pot strom

aha stoji hen pri ploce

prestań uš heĺkac

hejže śi prišol z mašinu

hejka ńezna chlopúom povedzic ńe

hejha kukaj na ńeho

ńeśka heja hoja, jutre bida moja - po radosti prichádza smútok

hej rup - synchronizácia

hej ja budzem robic a ti budzeš balagovac, akurat

hej to budze hoscina

hej chlapci, hibajce hef

ona to taka hegešica

taki jak hegeš,

ĺem śe teĺo ńehefkaj, a ohab ho

ńehecuj me, bo daco plane zrobim

aĺe mu dal he he

havranovi, šicke vrani čarne - nerozlišuje

uš pokarmila šicku havedz

pulno havedzi śe tam naschodzilo

ten chĺep śe hatĺe

take cenke ket śe obĺeče ta śe hatĺa

haśicka veža

haśicka buďa

haŚIĹI VAPNO DO JAMI

ńeskoro začaĺi haśic ta šicko zhorelo

zhaśńi bo hosce chcu isc domu

lampa haśńe, podzme spac

železo śe hartovalo ve vodze

hartala pĺevi do opalki

to take skošené jak hartabučisko

do jednej harsci išlo dvanac harstki

harsce ĺanu brala a robela z ńich stojačky

skośene zarno ukladaĺi na harsce

harsc zarna usipala huśom,

vźal rozum do harsci

uš ce mam v harsci

tak haruje jakebi śe ńeznal nasicic roboti

uš harńe s nohami - zostarol

pret sebu harnul śńich

hosce śe harńu na veśeĺe

budze harmatańec za to dze śi bula v noci

harmasovaĺi śe jak psi

em harmaďa o tim znala

odhartoval slamu ot harla

kričel keĺo mal harla

śpivaĺi na cale harlo

dolu harlom gboli pospuśčal

podrezal mu harlo

smedne harlo majetki prežarlo

smedne harlo majetki prežarlo

gazdovstvo mu prešlo cez harlo

boĺi me harlo

cali harkuš papira pošrajbal

taku harfiju sebe na kark vźal

za to ce možu hareštovac

vischnul jak hareng

uske harelko fĺaški

pohárik s úzkym hrdlom

hardzila śe s pismom co dostala

hardo śe ušlo každemu

un sebe bars hardo trime

to bars hardze, ket śe šumńe obĺeče

bandurek mi hardze nasadzeĺi

jaka herda pšeńica mu narosla

herdi na svoju ženu

harčušek mĺika vipil,

z harčuška pil kave

ĺati, hĺineni, bĺašeni harček,

s čim harček navre za tim ho furt čuc

idze jak kebi mala harček medzi nohami

malo mĺika vo veľkim harčku davaju

zvaraci harček

hĺińeni harček na mĺiko

harčar predaval harčki

tak śe nam garbi ten pokrovec

ńegarb śe śedz rovno

chto za harbateho pujdze,

harasova chustka

harapašček tiki

vrešči jak harakaĺe

višmar tote haraburdi

postavil śe do haptaku,

postavil śe do haptaku,

a muj pes haps, užar ho,

hapalo ńuńatko,

ĺem podli človek svojo hńizdo hańi,

hańbĺivi žobrak praźnu torbu nośi

hańbi śe svojeho cińu

hańbi śe jak pes

že śe ńehańbiš

hańbil śe tam isc

až hańba pomišĺec, že to tak povit,

šak to kradnuc hańba

ańbu ńeskryješ, hrich ńezmiješ

hańba fstid na taku dzifku

pošol s veĺku hańbu

išol zhorec ot hańbi

hańba - ńehańba muśim tam is

višol na hańbu

prińesla ho do hańbi

taki pan a hańu sebe vźal

daval pre hanku

totu babu pambuch skara, co śe vidala za handĺara

handĺare nabijau, žebi śe za vecej predalo

skupoval śvińe do handĺa

nepomože hana jak ci obecana

tej dzifki ńit hani a prečik śe ńevidala

ma dzeci jak hamzu

uš ma hamuĺec na šiji - o ženatom

hamuĺec śe zakladá na raf

chto hamuje ten ńebanuje

to hamišina vlasneho oca dac do sudu

hamišni jak ĺiška

ĺepši śmišni jak hamišni

chto zrobil hamišstvo

pre teĺu haĺajstru treba varic

dva rompĺe

halužate drevo - sama ruka sama noha

vischnul jak haluź

suchu haluź viter lame

daĺej do ĺesa vecej haluźe

haluź śe ńekive ket viter neduje

halušková voda

haluški s tvarohom, s brendzu, s makem, s ĺekvarem, s kapustu, s mesem, s jablukami, s bandurkami, s bečkovu kapustu, s kalarabem, s orechami, s kolbasu, ze slaninu, ze škvarkami, s borovnicami, s jahodami, ...

haluški rucane, tarhane, rezane, krajane, lamane, strapane

haltovaĺi ho vojaci

reku halt, inakši ro zrobime

oči ma jak halki

to hakĺivi štof, bars śe kurči

ta ona taka hakĺiva na šicko

dobre hutori ĺem kebi śe ńehakal

okrucila dzecko do hajtki a hajdi

a haju mi, haju pujdzeme do haju

haju, haju mamka ce kolisaju

haju, haju mamka ce uspavaju

okrucila dzecko do hajtki a hajdi

pujdzeme hajti

strambe śe mi hajtaš

hajta dzecko bo idze s ńim von

kot mal taki bili hajštuk na šiji,

hajńica budze otvorena

ńechcem ńičijo ĺem svojo hajim

družbove tancovaĺi hajduk popod partu

šicko prehajdakal

obĺeč śe a hajdi het

pes hafči

hadze vajca (huba hadovka smradĺavá - phaPhallus impudicusllus), http://www.cartoonstock.com/lowres/jsi0057l.jpg

hadze mĺiko (mliečník chvojkový - euphorbia ciparisias)

hadzi koreň (papraď samčia - driopterix filis mas)

dzeci śe bavia na hadzu hlavu

hadzi chvust

hadza hlava

ta to had hadovski

hadbabne cukerki

hadbabna hustka

much hadac no ńetrafel

hadaj keĺo mam roki,

un to had, na šicko pridze

bodaj ce had užar

kici had

vibiti jak had

falečni jak had

kruci śe zvija śe jak had

zbil ho jak hada

ic do hada

un taki ńedobri jak had

had ju ukuśil,

un ĺem taki hacar

chabzufku paĺeĺi z habžini

habzovi kvet

un śe ze śickima habori

da habika - prosím chlebík

dam ci haba s maslem

ha kač

ha huś

hiś ha

co tu chceš ha ?

bodaj ce ha, i s tebu

ńezna varic ĺem tak gvazda

gvazda ńedajbože ugvazdac obid

na kosceĺe gvaltuju ńeśčesce

chto gvaltuje ten banuje,

gvaltom ucekaĺi

ket iśol diśč, ta to me maĺi na gvalt

kričela do gvaltu

dzvońeĺi na gvalt

guźik na cverne

prišol pot guražom a robel balamutu

ńeśka mam guraš na to

čuje śe jak gunar pret odpustom (zle)

spuśčeĺi sme pejc guĺače, to budze pulni vus

guĺa huśoch

paĺenočka guĺ guĺ guĺ, ochabel me šicek buĺ (piešeň)

paĺenka gulgotala dolu harlom

tak ho uderil, aš mu taka gučka viskočela

gučka vo vlasoch

perše gubuj a tak kupuj - najprv vkladaj a potom ber

gubirovane ojaci buĺi na jednu miru

na tich gruntoch ńima chto robic

guba fajne hreje

na chore kluba dobra z ofci guba

guba mala na verchu śersc

gubańa bula ocepĺena z ofčej volni

v grupe nas dvanacero bulo

roĺu gruntovńe vičiscil ot kameńoch, porichtoval,

gruntovni človek, co povi, to śedzi

gruntovni pan

na tich gruntoc ńima chto robic

šicko vipil i s gruntom

šicko vipil i s gruntem

maju tam dajaki grunt

chiža mu zhorela do gruntu - vcaĺe - úplne - totálne

v pokoju žic, to grunt

gruĺisko trebalo poorac

idzeme dlubac gruĺe

cala šopa jim zgruchla,

Plače, bo ma mechke śerdečko.

ani cici, ani rici - štíhla, chudá žena

bula mi

Boro, Boro, ci svatoho, chto čereśňi otarhal?! ... istá napätá situácia spred zhruba sto rokmi

ńeznam co ja za maru, že śe mi ĺem toto ĺubi

vimočeni ĺen to abo fajnota abo grubota

na koču śe voźil grof

vidzel to śvet rodičom grobijańic

grisova muka

grifova podkova

ńemal ku temu grifu

višol z grifu

rośńe jak grib po dźdžu

taki stari grib

človek śe gremuĺa pokim mu ruki nepoloža na perśi

to jedna plana grata

kupiĺi sebe do chiži grati

grati mi treba pomic i poskladac

Šatovana robota hovno stoji.- Rýchlo urobena robota nestoji za vela.

dujaci cukerek

v grastuchu zajdi nośeĺi

Vipital bi i od jalovej kravi mľika.

granatovo jabluka

na karku mala granatki

ńerob śe taki gramota

vicical ot ńeho pośĺedńi grajcar

ańi grajcar ńedam, že ona tu priĺeci

poznam ho jak stari grajcar

treśe śe za grajcarom

za grajcar bi sebe dal koĺeno vertac

ńema ańi za grajcar počĺivosci

ńestoji to ańi za grajcar

ńimam ańi grajcara

grajcar gu grajcaru sklada

taki grafk ot tich dzeci,

žabi močarińe grafča

kańa grafči, pita diždžu

vrani i huśi grafča

dzecko grafči bo je chore

s gradom meraju pekotu

mal šteracec gradi horučki,

pomali gračaj, bo śe pošpociš,

s gracku gruĺe ohartal,

Ńeška zdzeje na sebe gombinu a uš idze

dze gombik tam i dzirka - všetko čo patrí spolu

urval śe mu na košuĺi

gombički na košuĺi

śtredńu chustku volaĺi gombaĺufka

un taki cichi goldoš

goldi to uvarene bunče cesta

pomali pij, ńegoltaj,

vźal prechĺil fĺašku a gol - gol dolu harlom

taka godla godlata

ĺem furt pere do teho godla

taka godla co ĺedva obejsc

taka godla to ĺedva chodzi

pri goču śe s paĺicu odbija na štiri dziri

ma glupu gopońu,

co ce gńi ?

gnirova robota

gniroš ńema žadneho spusobu do roboti

gnira śe povaľuje jak tota mora (robota

gnira ot rana do večara

gniraju do noci a ńit konca gnirańu

takej gnire to śicka robota stoji

dvanacero gmińaci , to gmina

richtarovi pomahala gmina

nad gminu bul orsacki, v gmine richtar

tak to zgĺejtovaĺi jak špigelko

Dactore ten slovnik šumńe glancujú, abo gĺańčuju ? Ta sam ńeznam.

po londińe prestaĺi chodzic štokovčaki

petruška ańi jedna nezešla, no marchef calkom dobre poschodzela

schodza śe jak švabi na pivo

voda po gĺečki,

paĺenečka gĺajch zrobela - pomerili sa

zaplacel a buĺi sebe gĺajch

ĺem koĺaki viskubuj

skĺepar jich oskuboval na každej korunke

ĺem tak po cme naskubaĺi jahodi

poskubuje s tebu jak bi śi chrobaki mal v zatku

falatek s ńim zaskubalo, a uš śe ńeprebral

muj źec ńedośtrihuje, ĺem tarha

za ten dum zapital pejc miĺioni

Haluški śe jej udali tvardi jak olovjanki.

tak dajak glupavo kuka

tvaričku mala taku glat

giźĺi ci polamem

Taki śi, jak spomaľeni film. (sebareflexia)

stracila girtĺu

vźal dzecko na girgi - paj girgi, drindi,

zlamal ruky na girčaku

mal girču na gebuĺi - opuchol

daĺi mu ruku do egipta - má sádru na ruke,

gipsovac dziri

mam ruku v gipśe

za ginaĺ śe kapča lancušek z chomuta

un ma gimnazija

vichodzil dva roki gimnazija

somarska škola; tota Haňka z dolňoho konca, co chodzila do somarskej školy

kapusta s gičaĺom

meso otrezaĺi, ostala ĺem gičaĺ

tote gičaĺe na tebe polamem

baba jak dajaki generaĺ - panovačna,

kto nas čuje - ten hlasuje, slogan bailanda

taki jak sto marov, výrazná pocta

do geĺeti dijiĺi ofce

buchla ho do chripta aš s ńim geglo

ańi ńegegńeš ket ci jednu dam

un robel na gelajzńe

gdovecki život

gdovec i gdova orel i sova - zriedka sa hodia k sebe

ĺepši jeden vdovec jak sto ovec - chlapa majetok nenahradí

u gdovi chĺip hotovi, a ńe každemu vihovi - s vdoou sú určité výhody

gburi hutoriš

choc veźmeš i jalufku, ĺem ket ma gbolufku - na žene nezáleží

ma śidzem gbeli roĺoch

beĺik źemi na štiri korce zarna

un z gazdofkeho rodu

naša mlatša uš gadzińuje - vydala sa

gazdińila kolo harčkoch

farar mal pri sebe gazdińu

zunovalo śe mu gavaĺirovac , ta śe ožeńil

našo dzifče uš ma gavaĺira

to gavaĺir, šickim nam pul deci kazal

eden sin ženati, druhi eśči gavaĺir

bandurki gatunkuju po veĺkosci a hladkosci

peršoklasni gatunek zarna

kater reže deski i hranoli

gaštańoe vlasi

kruci śe jak gašpar

ti stara garnilo

ĺeje jak z gargaĺi - veľmi prší

narobil na hlave same garadiče - zle, schodovito ostrihal

co un zgapĺuje to nichto neuvidzi

końe cahaĺi gapeĺ

chto gančuje ten chce kupic

dobri kupec zna dobre gančovac - aby lacno kúpil

ganc ńič śe ńehańbil

ganc čarni kot

verchńa spodńa gemba

z gembi mi ńeodejdze ket śe opitam neubudne, neuškodí

rośńe jak chĺip pri gembe - nerastie

ženu gemba bije - sama si škodí

gemba veĺka chĺip mali - o skomnej poživni

paĺenka do gembi i bez ĺivika potrafi

cali dzeń ńič v gambe ńemal - hladoval

gamba jej chodzi jak cerĺica - veľa

ma gambu ot ucha ku uchu - veĺkú

stuĺic gembu -ostať ticho

gemba ńevimita - neslušne rozpráva

rozvijac gembu - zívať

otvirac gembu

śmerdzi mu z gembi

bĺuzka mala gaĺirik

gaĺija s dzecami

haluški veĺké jak gaĺacki - veľmi veľké

galupoval že bi ho cug ńezochabil

galunki viśeĺi dolu zatkom

veź svojo gajdzeta a ic

urvi ten gajdĺik,

gača na ńim viśa jak gajdi - sú veľmi voľné (vyťahané)

huś ma dluhši gagor jak kačka

zrob gagoru po voĺi, prepije ci i voli - všetko možno prepiť,

pijakovi gagor ńihda ńevischńe - veľa pije

prez jeho gagor veĺo paĺenki preceklo

puldeci co mu gulgotalo dolu gagorom

huśi gagaju

dze huśi tam gag, dze babi, tam jak

gadžofski chĺebik,

gadžo to ńepan,

mi tu gadu gadu, a psi kašu jadu - pre jaloé táranie sme zanedbali významné

ńerobi, ĺem gada

ĺem bidne gačeta mal na sebe

umšlagi z gaborini na oparene mesco

zos futrovinu popravel topanku

futruju śe oblaki, futruju śe dzvere a ja ńe som ańi dzvere ańi oblaki, nafutruju śe taki,

futrovani geroček,

cali dzeń drel za pulku fušeraka

mńe to ńegabaci že un taki

fušerská robota,

robi mi na gab

viter dul furtovńe dul a dul

ona furt chora

Zejdzi zos teho furmanca bo ce prejdze motor

kruci jak furman bičem - vykrúca sa

vistrašeni ftaček furknul het

ja bi furkla ras dva do rodneho kraja - rada by som sa vrátila, častý povzdych nie iba exulantov,

kebi das štiri furki drev ulahodzic,

ta das dześec furigi šutru

cehli prevoźeĺi na furigu

kameńe za ńima ĺem tak furčeĺi

końe furčeĺi, skakaĺi

jedna fura ńe hura, dva furi češko dohuri - treba vedieť odhadnúť správnu mieru

priveźĺi dva furi dreva

fuńel jak vikarmeni veper

čuješ jak vonka fundži ?

fundžiš jak medzvec

školu fundoval richtar, kapĺičku farar, karčmu ĺudze

školu fundoval richtar, kaĺičku farar, karčmu ĺudze

ńemam ańi fuka

mńe to šicko fuk

fuk mu po pisku

fuk do śńihu z ńu

fujačava śicko zadula

fuj ta to śviństvo

pres fugi viter hviźdžel

fuforek to falat mesa bes kosci

biju fudamenti

udereĺi fudamenti

bereme fudamenti

s fučku dakedi zafukovaĺi rani,

fučka s makem,

každi fuči jak śe nauči - tak robi ako sa naučil

fuči jak mašina

fuči jak již

fučak hučel jak mašina

kapusta - fuča zdrave jedzeńe,

fuča s cmarom

višol na fuč

šicko fuč

fťukla som het

ftuĺil śe pot posciĺ

ftrepal śe do ńeśčesca

čivine śe do nas ftrepal

pridz ve ftorek,

to furt daco, hefto, tamto, ...

nehutor hop, kim ci ńepreskočelo (varovanie)

ket uš tak, ta podzme

ftedi kvitki tarhaju ket kvitńu (o premeškaní optimálnej doby)

ftedi povidz hop, jak śi preskočil (prejav radosti)

ftedi buĺi vekše źimi jak teraz

ona ftedejša jak i ja

ona ftedejša jak i ja

plani ftak co do vlasneho hńizda śvińi - opovrhnutie si zaslúži, kto špiní blízkých,

taki šikovni jak olovjani ftak - nešikovný,

znal po meńe šicku ftačinu

do oblaka ftače uderelo

ĺem ftače mĺiko mu chibi - nič mu nechýba,

do oblaka ftače uderelo

mačka ftačka - hańča janča, každému čo mu patrí

ket ftačka lapaju śumne mu śpivaju - pri nahovaraní sa veľa sĺubuje

dobri ftaček - prefíkanec

ftački šumńe śpivaĺi,

taki fšolavi valal co strach,

fšolava hlava

drobne dzeci jak fšinčeta tam ĺezĺi

fšimńi sebe co robja dzeci

un śe ńefšima ńikeho (ńikemu)

mi uš fšeĺińeco zažiĺi,

fšeĺikadzi pochodzil

fšeĺijake smutne veci ho śtretĺi

nasadzila fšeĺijake kvitki

fšeĺijak bulo nańho

ĺudze buĺi všeĺijak poobĺikane

fšeĺijačinove choroti

take fšeĺijačini ĺudze veriĺi

pan fše panem a Ivan Ivanem - podstatu nezmeníš

pan fše panem a Ivan Ivanem - podstatu nezmeníš

un me fše zastal

taki fśar co ńičeho ńima

un fšadzibul, šicko vidzel, aĺe ńidž ńezna

fšadzi dobre doma najĺepši - doma je len doma

fšadzi dobre dze mi ńebuĺi - idealizovanie neznámeho

fšadzi treba robic

ĺenivi jak veš

fši ce zožru - vyjdeš na mizinu

śedzi jak veš v krasce - ticho

ńedal bi śe ańi za pečenu veš - preceňuje sa

chibaĺ za fši sebe kupim - menám za čo

dzeci maĺi fši

dzeci maĺi fśi

voda fśakla do źemi,

obač śe

fstup do sebe

išĺi me ku ńim fstreti

to hańba fstid,

ńima hańbi ańi fstidu

to bula fskutku pravda,

viter dul na fschod,

špice odbilo ĺem tak frunglo

ket chceš chĺip, stoj vo fronce

fronta na meso

domi buĺi frontom do drahi (uĺici)

bul na taĺijanskim fronce

na hlave frizura a na fusekĺoch dzira - hlava zvonku vypáradená a ostatne na zaplakanie

frizura na kajstron

ak na mńe kuka jak, bi mu frištik źedla

tak na mne poźira jak kebi som mu frištik zedla

do frištika šicko skośiĺi

frišna robota - súrna

najfrišńejša to miśĺenka

un bars frišni do roboti

frejovna baba

frašku za to dostaneš

stari fras ho tam vidzel

to take britke jak fras

to fraśik ten chlapčisko

co teĺo frasuješ ?

frasofska robota

v ńešejšim čaśe, šicko po fraśe

to jeden fras

každi fras me spija

stari fras ho tam vidzelto take britke jak fras

ki mu fras

jaki fras, taki dva

frasa to dobre

bodaj ce fras ulapel

ic do frasa

fras tam zna, co un miśĺi

frajirńica frajiri trime

v mesce śe z ńej frajla stanula

frajirńica frajiri trime

peršeho frejira śe ńeopuśčaj

taka smarkata a uš frajiri

ńeška mame fraj

blukaci pis - túlavý pes

chodzil gu ńej na frej (fraj)

dzeci śe fprost ńich rozbehĺi,

kočiš śedzel fpretku, paj vpredze, fpretku, napredek, napredku

uš napred vźal foršus

foršti śe davaĺi na most,

ĺudze idu jak foršpan

muśim forsovac teĺe peńeźi

do foroti,

šila vedľa formi

formi na kolače

furma na cehlu

jaka furma taka cehla - od predlohy závisi výsledok

forki to take huste vidli tarasarske

końe forkaju,

ma predemnu forhont dva roki,

forgov zo śersci dzivej śvińi,

taki foremni jak olovjani ftaček - nešikovný,

końe forčeĺi,

kabati s fodrami,

jaki mi tu fodbalovi - kto rád chodí na futbal,

idzeme fudbal bavic

co teĺo fńuka

ĺachi na ńej viśa jak fĺonti,

ĺachi sami fĺont

odoral mu taki fĺoncik źemi,

ket ci jednu fĺinknem ta ci hlava odskoči,

fĺink mu po pisku

na fĺaku ho zabilo - ihneď skonal,

masni fĺak ńepuśči

dal mu flaka - prevýšil ho

fĺašečka na tintu,

take to mokre jak fĺak - ve´mi,

chustka jak fĺak - ovisnutá, nekvalitná,

kuru prešol motor, aš z ńej fĺaki višli,

po perše - po prve, sin viros po perśe

... uchu ja varila, ...

učara mi ucikla mašina - včera mi ušiel vlak

ta śe natrimal kim mu pomuh,

ska je u domku lendž -kolko je v dome ludí

odľej kus ! ... nalej !

odti-poti ... odtiaľ-potiaľ

odritna hurka - hrubé črevo

Ti paskudniku jeden

buchlo, spadlo s ńim do borovńičaka

hladzen jak viĺk

Bandurkove pire = zemiakova jemna kasa. Nase deti su narodene v Kanade, ale ked moja manzelka, povodom z Vojcic na Velku Noc urobila "mash potatos", iba tak sa vsetci oblizovali a vsetci si od nej ziadali recept.

to ĺem take šatrikovo

Še ošaľ! (významovo podobné ako trhni si nohou)

Trime še jak pijani plota.

Voda vri ci! (čítať rýchlo...)

kobula zmetala - kobyla predčasne vrhla (potratila plod)

odešlo od ňej - tehotná potratila

co veľo, veľo čo je veľa, to je veľa

paj pravocic, ĺem glupe ĺudze śe fiškaĺuju

chto dvoch fiškaĺoch placi, ten na sudze ńeutraci - vyhrá súd

ńelapaj śe fiškaĺskej kĺamki - nepravoť sa

dala ho za fiškaĺa (no fiškaĺa) - udala ho - išiel študovať na pravnika

dala ho na fiškaĺa (do fiškaĺa) - udala ho

ma rozum jak fiškaĺ - je múdrý

šmari me o źim

me klepne pepka = me ruci o žem = me šľafi trak = PORAZÍ MA!

nepchaj pazuri do ripaka - nepatrí sa dávať prsty do úst

jej ńedobra ańi almuženka

ona dobrá firma - pobehlica

za kapraĺom išol firer

jak mi v nośe firči

vipil findžu mĺika,

dzecko finči

ve vlaku baveĺi fiĺa

hańbila śe za takeho fiĺka

ten uš tam idze fiks

fijalski koriń, rastlina kosatec (iris vulgaris)

pred śmercu počal fialovic

fijalova maśĺa

fijalkasti to taki do fijalkova

fij aĺe śi zĺepena

frišni ja fifidelečko

fialova maśĺa

zna pokazovac figuri - vystrájať ako šašo

na taku figuru češko ĺachi kupic

figĺovni čĺovek

to ńe figeĺ povibijac oblaki

figĺe nabok - pozor, vážne

figĺe robiĺi

maš figu

figu dostańeš - nedostaneš

figu ci dam - nedám

un to fajni fifček, šicko ĺem pre sebe

frišni jak fifidelko - šikovný

ĺem tak fičelo, jak sme uhańaĺi

ĺem tak fičelo

fi jak sebe podzvihla

kolo levoči jest eśči festungi

fest śe ho trime

fest ho scisnul

trimaj festovno

robota uš fertich

tri fertaĺe na osmu a ti śe ńebereš do klasi. druhiras vecej a ńič ńepoviš

co teĺo ferfĺe

toto dzecko jak ferfidlo

och jaki tu feĺeš

dochtor mi feĺeĺoval, že me vizdravi

na šicko jedzeńe mi feka

ńefefraj uš teĺo,

koč fedruje bo ma fedre

federvajsik, to na cesne buti

fčerešńi dzeń ańi stiri pari końe ńedobehńu - je navždy preč

za veĺikeho fčasu stanula

ona śe za ńim fcika - bláznie za ním

mlade to bi śe ĺem fcikalo

otkedi ńema ženi ta śe tuĺa

taki ši jak tluk

povit treśacim hlasom

ten drut treśaci

Jańo pošol z karčmi, a nichto ho ńevid, jak bi śe prepad

plaši śe za ńim teĺo śe nefcekńe - veľmi behá za ním

ĺita jak fceknuti pes - ako besný

fcalkom śe na ńu zdal ze šickim

fcaĺe poviĺi dzecko

ostatńe fašengi - tri dni pre popolcom

vojaci fasuju mundur i mydlo, dakedi i tabak a rum

babi do koscela nośiĺi široke fartuchi,

ńetrebalo tak vybehnuc - neprimeraná reakcia

prevracal gerok - menil názor

co teĺo vihvizduješ, anču ńepuśčim

popiskuje jak ftaček

ten žaĺ uš preboĺeni

keĺo ona za ńim naprahla a un ju ńevid

do voza ńebulo co priprahnuc, i kozy vźaĺi do drušstva

hore briškom priprahaĺi eśči dva końe

tu śe ńeda žic, tak načmudzeno

tota slaninka sami dim, prečmudzena

pirohi treba´ĺipkac

toto cesto ĺipa na tablu

buta śe mi rozĺipa

un zna vikĺepac pokurčeny motor

klepe kosu - je mu zima

dachto ńezna nakĺepac kosu

Doma z ňim ňehutori aňi lopatka na uhľe. ... Má tichú domácnosť.

oĺe śe dakus fartńi

farizej ńima hańbi

aš z ńeho farčela kref

kuň farči

farbiste štofi - pestrý štofi ? pestre látky

u farbenim kabace

farbena kidĺa

farbene vajca

šurc bul ĺem na pretku pret pas

farbarski kabat, šurc

ten ulovek som mu spret nosa vifuknul

koĺeso śe mi sfukuje

puśča barvu - tratí farbu

cmava, śvetla barva

kravi mu fantovaĺi, že porciju ńezaplacil

fanta na ńu pošla het - odradila sa mu

zbiľli mu jeho fantu

ma planu fantu jak i jeho ocec

jaka fajta - taka fanta (u človeka je dôležity pôvod)

prišla na ńeho fanta - stal sa vrtošivý

to naš fameĺiant

un mi taka daĺša fameĺija

vźal sebe ženu z dobrej fameĺiji

prišol s calu fameĺiju

ta to falečńik faĺečni,

falečńica ńigda pravdi ńepovi

falečńe priśahal

falečni čĺovek ńima pravdi (hańbi)

faldovane kidĺe

faldovane kabati

stoĺare falcovaĺi diĺe (deski)

falatoval chĺip - rozšafne

kabat rupkani na falatki - miestami skladaná sukňa

falatek času bulo cicho

to falatek drahi tam - neďaleko, kratko

taki dobri čĺovek jak falatek chĺeba - veľmi dobrý

ańi falatka dreva ńimala - nič nemala

klaciki śčipal na falatki

maĺi śidzem falatki roĺe

falateček slańinki

slonko uš na falat (na falace) - je vysoko

ona ho opchodzi na falat - vyhýba sa mu

falat śveta prešĺi

falat chĺeba i falat slańini

ta to falacisko babi - je mohutná

zrobel na ńeho fal - aj chyták

zrobel na ńeho fal

to śaĺena fajta - z dzivich vajcoch - neseriózní ľudia

jaka fajta taka fanta - povaha závisi od pôvodu človeka

to śaĺena fajta - neseriózní ľudia

to planej fajti kuri

dobre fajti hruškoch

fajńe ju vihrešil (vihrišil)

aĺe ti mu fajno povedzil

fajńe śe jim tam žilo

ta to jedna fajnota prefajna - niečo vynikajúce

paĺenka to fajnosc (fajnota)

fajnu dostal po pisku - silná

fajni - prefajni (veľmi dobrý)

to fajna grata ten čĺovek - podozrivý

bars fajne jedzeńe

na fajfu śe našpuĺala predza

ńeśka sebe zrobiĺi fajrung - vôbec nepracovali

informatika to ńeplani fach

ja mam dobri fach

ońi dovjedna fachmańa

to ńe ručna robota, aĺe fabrična

pĺeban akurat čital evangeĺiju

spiti jak eštok

eśči śe ańi ńerozvidńelo a uš bul v mesce

ńever eśči ańi svojej košuĺi

ermešter bul veĺiteĺ žandarskej stańici

ku mašińe prikapčaĺi erevator

un šickeho majetku erbońik

nič ńeerbovala , bo brat šicko porval

ona mu šicko engeduje

nimaš ańi kus imberšika

to nańic nožik, viruc teho eĺementa

bivaĺi zme každi ekstra

to bulo cośka ekstra

ejńe, ejńe, jak vežmem remiń

ejha ta ti maš šumni kalap

ej ta to šikovni čĺovek

ej napekla ja mu

ej pobanuješ ti

ech aĺe mi dal

ech dostańeš ti svojo

końovi zubadlo, babe džvirkadlo - každému čo mu patrí,

skočil na mńe jak džvir - divoko zaútočil

džeridla jak džveridla

tak džvanda , že ho ńič ńerozumic

džupkovani štof

take male džukate dzecko, dzirki

pital buka dostal džuka - o neprimeraných požiadavkách

ońi maĺi paĺenku a mi džug

taki chlopek jak džug

džigi z nosa vibiral

džopkal bub s paĺcami z tabelki,

taka das petnasc ročna džopka

furt cośka v gembe džopči

taka džopa ĺem bi śe paradzela

ĺem taki džontek z ńeho ostal,

slama ho džobla do oka

pret pečeńem śe džoblo do chĺiba, žebi śe ńevidul

uvaric bobu na džobek

ftačka po čubaku, somara po ušoch poznaš - každy ma svoje - dachto trecu osobu

huś ho čubakom načisto počubala

ńerube ĺem tak džube

kvoka džobe cudze kurčata

džmurknul na ńu žebi bula cicho

jeden džmurkal, ostatńe śe kriĺi

džmurkal na ńu bo śe mu pačela

džmurkol s očami, bo śe mu chcelo spac

džmurkem - čertem

bavic śe džmurkem - schovávačka

išol na džmurjački

uš lastufki priĺituju

bic na dakeho

i penežki bes roboti muž mac

gradovac muž i gluposc

i tuposc graduje

ten ... śe načisto rozumu pozbul

pudric mozgi

džmiĺ mu peńeźi sra -

jak toto dzecko džaboce

nĺiko v džbankoch trimaĺi,

dzeciska džavuńiĺi

furt džavuri toto dzecko

tota bĺuska śe načisto vicahuje

tota bĺuska śe načisto zacahuje

šaľic mozgi ... oblbovať (najvystižnejší preklad)

zrušic nervi ... narušiť si nervovú sústavu; Už śe pre to teĺo ňetrap, bo sebe zrušiš nervi!

domu rišla načisto narajcovana

šicke na mńe lapiĺi džavec

chto idze do mĺina ĺecho śe zamuči

i na žimu parhetovu sukňu sebe ušila, žebi jej na chachańu žimno ňebulo

chodzi jak pes s prebitu nohu - pobehuje hore dolu, moce sa bez cieľa

išol džadek s džatkańu, paj paj basničku ot Fedora Malíka, ... breskińu ...

až mi ďasla opuchĺi

ńedžandraj mi tu teĺo poza uši

džamdžel jak śvińa

rozpučilo ho jak džamu - úplne ho rozmliaždilo

džama dobra s kvaśnim mĺikom

taku džaduĺu vžal co ničeho ńemala

na džadovińe śe nič neurodzi, haraburdie

nepij vino džadovino, bo cefši zedza (zežeru)

pošla po džadovańu

džadofski valal - chudobná obec

džadiga co ĺedva chodzi

džadek caha śinki - závaži na vvretene

paropci śe prebĺikaĺi za džadoch i robeĺi šaĺeństva

tak obiĺila chižu co samich džadoch narobila

pochorel śe i ot ftedi je uš džad do ńičeho

ta za takeho džada pujdzeš ?

prebira jak džad v hruškoch - príliš

ot džada ĺem fši možeš lapic - nič dobre od žobráka nečakaj

ket pes breše džad śe treśe - žobráci nemajú psov v láske

chto dava ten brat, chto pita, ten džad pýtaním sa zhadzujeme

daj džadze paĺicu a tebe psi zedza - v prvom rade dbaj o seba

tak ho rada vidzi jak psi džada - nemá ho rada

dlube jak džad v torbe

dluba jak džad v torbe

taki otarhani jak džad

džadzi chodziĺi po žobrańu

to ńe chĺip, aĺe džabudi

džabnul ho s koĺbu do pĺeca

samoperše śe konope džabaĺi na džabačke

aj mu ĺekvar ta śe budze džabac

džabe śe jak mačka

na džanačke

džabaĺi konope do hrupšej cerĺici

neji poradńe ĺem tak džabe

chto ce učil tak džabac

s końami orac to čežaria

nechutné pokazené jedlo - gebuzina

bandurki rozvareĺi na džabu

ma hlas jak dzvun - silný brilatný

veľki dzvun nahrubo dzvońi

chudobna fara sam pĺeban dzvońi - chudobnému nik nepomôže, sám si musí všetko spraviť

eśči ĺem perši raz dzvońa

dal do dzvončka, mešec na dlhej rukoväti na vyberanie milodarov pri náboženských obradoch,

Panej marii dzvončik - rastlina, primulka, prvosienka jarná, vyššia, (primula veris, elatior)

dzvonek na šiji ofci abo i kravi, ta to ochrana

v uchu mi dzvoni

nadriĺani aš ho pĺanta

v uchu mi dzvinči

dvihnul pravo procivko ńemu - zažaloval ho

natar dzvihnul slovo

poc mi dzvihnuc zajdu travi

falatek śe jej dzvihla sukńa - otehotnela

sukńa śe jej dzviha - je v druhom stave, tehotná

žaludek śe mi dzviha - hnusí sa mi

molha śe dzviha

cesto śe uš dzviha na korice

bars sebe hore dzviha - je namyslený

dzvihac mur - paj cahac muri - stavať do výšky

dzvihac za paropka - obradne prijímať medzi mládencov,

ĺem ho tak dzvihalo ot zlosci - rozčuĺoval sa

ńedzvihaj tak češko

tak śe tam ma jak u pana boha za dzverami - veľmi dobre

vonkovo dzvere - vstup do domu

vonkovo dzvere - vstup do domu

vrana dzubla do šibi

dateľ džube do kvori

do chĺeba śe džublo, že bi śe ńevidul

ńeslane meso to dzivota

vitrimac s taku dzivotu

to ńe človek, to dzivota

dzivoch z ńeho virosnul

i pes dzivočel, ńe ĺem gazda

tak dajak dzivo u nich

tak dzivo śe śmeje

dzivi človek

take dzive jedzeńe

na labe mi viroslo dzive meso

dzivi oves ovos hluchý (avena fatua)

dzivi mak - vlčí mak (papaver rhoes aver)

dziva tatarka

dziva mačka - rys ostrovid (lynx lynx)

dziva huś

dziva śvińa

moja zlata dzivečko

za dzivectva každej ĺepši, no ńichtora na to ńelaje

dzivecke obĺečeńe (ĺachi)

za bardom śe nam robi dzivańe

taki dziv śe stal, že na kosceĺe śe kriš obracil

dzirkovana varecha,

zabehlo mi do krivej dzirki,

mam zachpate dzirki do nosa

to ńe choco noc popri noci dzirgac śe po mĺińe - obsluhovať mlin

dzirga śe po plotoch

z dziraveho harčka voda ceče - z chybnej veci malý osoh

i dziravi dach ĺepši jak ńijaki - treba sa uskromniť

dzirave štrimĺe

Ňema šickich pokope... Chýba mu rozum.

v Magure jest take dzuri

skril bi śe do miši dziri - hanbí sa

natrafil na medzvedzu dzuru

ĺem śedz viśediš dziru - rob niečo

každi chto ma v zadku dzuru , bi rozkazoval - ktokoľvek aj nepovolaný

dostaneš z kolača dziru - nič nedostaneš

mal dziri na lokcu

prešlo praše popod voz - ak pri stretnutí mladší staršieho nepozdravil

šmerdzi jak drogeristuv Bobi (v tvrdšej verzii: šmerdzi jak kurvin kufer) - o prevoňavkovanom človeku

vlasi jej stali jak na poraženej kure pere (o strapatej)

ňe že bi bol dajaki pijak, aľe teš neviľeje... (asi o príležitostnom pijanovi)

ta co ši už calkom z rozumu zešol?!

no, už ši me zadzekala... menej zlostná odpoveď na otázku "dze idzece? (u nás v Above sa malo pýtať "daĺek sce še vibrali?" aby cesta bola úspešná

na dzikovu hurku - zlostná odpoveď na neprimeranú otázku dze idzece alebo daĺek idzece alebo dzce vas čerci beru

dziki mak - mak vlčí (papaver rhoes, aver)

dzika huś - hus divá (anser anser)

dzika śvińa - divá sviňa (sus scrofa)

spiti jak dzik veľmi opitý,

učiteĺ uči dzjakoch

šuĺal sebe dzigaretĺe

ńeplač dzifka moja

jej dzifka eśči ńevidata

za dzifki ńeznala ańi psu vodi zamucic - za slobodna

stara dzifka na jedno oko patri - nrvyberá si

mlade dzifki, slatke śĺifki, stare dzifki na dorifki - mladé sú príťažlivé

stara (śiva) dzifka - stará dievka

obrazne dzifki - ktoré nosia obraz alebo iné predmety pri náboženských obradoch

dzifka śe mohla vidac

starči ket budze dobra nadzifka ańi meso bic ńemuśi

uš taka dzifčica išla do školi

bodaj dzifčila dokeĺ (pokeĺ) ĺem jedna vrana po śvece ĺitac budze - bodaj sa nikdy nevydala

malo dzifčila, bo śe frišno (skoro) vidala

na Lucu śe poobĺikaĺi chlapci do dzifčenskeho

Ľežel som na kandaloviku

perśi je sin, druhe bulo dzifče

dzifčarska natura

dzifčarski pupek

dzifčarske meno

dzifčarska škola

faraonovi śe davala dzežna

kośiĺi za dajaku dzežmu

ta dzežbi mutam bulo dobre

ta dzež bi ci ona pomohla

otpravjala dzevjatnik

dzevec tvuj ocec madzvec (riekanka)

podzel to dzeški

dzeš bul

dzeš položel

taka kucharka, co vari prismudne

bars veĺo jich tam može dzešecmi

pomodĺi śe dzešeccero

dzešeccerake jedzeńa

gembu mal načisto prismudnutu

z jedneho slova zrobia i dzešec - natárajú

dzešec boske prikazańa,

trest dzecko = zlé, neposlušné dieťa

opity bol,"neprikladac ku duši", jak ceľe =ak sa porovnával človek so zvieraťom, tak moja babka vždy používala ten výraz

dzešata častka zo šickeho co śe zrodzilo

pĺebanovi śe davala dzešatka

ona ńepovi ańi dzešate slovo pravdi - totálne cigáni

za dzešatu kopu robiĺi

za dzešatki

dzešatek zbiraĺi pre pĺebana

do dzešatej śe vracim

końske dńi - odrobené s końmi

peše dńi - odrobené na pánskom

uš dziń stavaj - je ráno

ńema ańi noci ańi dńa - workoholik, stále pracuje

dzeń i noc, vodńe v noci - furt, stále nepretržite

do dńa - pred ROZBRESKOM

do dńa - pred svitaním

uš bili dzeń - je vidno

krasni dzeń - šumna chviĺa - pekné počasie

v ĺece dluhe dńi

uš ĺem dziń mojej duši - skoro zomriem

bohu dńi kradne - leňosí

na svateho Dundi - nikdy

na sudni dzeń - nikdy

dziń za dńem uceka - rýchlo sa minú

dziń dńu neruven - každý deň je inakší, všetký sú krásne

dzeń ńe rok - rýchlo zbehne

o dzIń o dva - zanedlho

horke jeho tri dni - má ťažký život

vecej dni jak kolbas - treba šetriť

žila z dńa na dziń - skromne

dzeń na dzeń, dziń u dńa - furt, stále, nepretržite

jedneho dńa - raz

ĺachi na každi dzeń bežné šaty, pracovné

pošedni dzeń - všedný deň

konope mokĺi štyri dni

take dzeĺńice jak škvarki

dzekovac bohu zdrave sme - chvalabohu

dochtorom dzekujem , že žijem

ńima dzeku do ńičeho

ona hńeška bez dzeki

to mi ńe na dzeku - nevyhovuje mi

zrobila mu na dzeki (po dzeki) - vyhovela mu

tote jabluka maju dzeku zhńic - podľahajú hnilobe

odpadla mu ot dzeki stratil záujem

vidala śe na dzeku - podľa vôle

mam dzeku tam isc

ńema do ńičeho dzeku

ženu bije, ďabolďabĺi ho tam znaju, kadzi ĺita

co po nahĺe to po ďabĺe

z pocmeĺuch ďabul bucha - pozor na potmehúta

z cihej ĺipi ďabol kipi - nedaj na vonkajší dojem

taki jak ďablova obnoha

ańi ďabla śe ńebuj

bulo tam teho do ďabla - veľa

bohu služ a ďabla ńehńivaj - múdro si počínaj

zrub ďablu po voĺi on ce v pekĺe prituĺi - odmení sa ti peklom

śmerdzi jak sto ďabloch

chto s ďablom narabja, peklom napachńe - bude potrestaný

šicko ďabĺi vźaĺi prišli sme o všetko

pitaj śe ďabla či pujdze na spovic - skoda reči

tak ho tu (tam) treba jak ďabla do koscela

dz do ďabla - vypadni

zli jak ďabul

ma ďabla pot skuru - je zlý

ďabul ńeśpi, aĺe vojuje

je sam, ta dzekadzi sebe chodzi

buĺi tam dzejake śmece

ja ńechcu. šak to ńe dzechcecu (žart. replika)

i dzedo buĺi dakedi kotńak

daj dzadušovi bośu

naš dzedičko najĺepši čĺovek

tota jeho reč prepeprena - prehnal to

ti taki jak kuńdochtor

šicko bi chcil prerozdzeĺovac

vytesniť, žeĺezo viciśńe zo soĺoch meď

ta uš domerkoval

jančo furt chibeje

slabo śi merkovala

much bi śi ju tam zavisc

mohol śe povisc, no išol ratši pešo

dzedofske roĺe

śirota ma bidne dzeciństvo

ta dzebi ho ona chcela

tote ďabĺiki co choroti nośa

to ńe dzecko, to ďabĺik

ĺem ďabelstva ci po rozume chodza

fura drev dolu dvorečkom ĺem tak zhučela

bida temu dvorovi dze rozkazuje krava volovi - chlap ma viesť

bida do dvora - zle hospodáriť

dakedi buĺi pańske dvori

dvur maĺi pulni hadzini

Moja vec a somarova starosc (napr. dze ja davam peňeźi).

pri kaštiĺu bul dvorski koscil

co dvojo znaju to uš ńe tajomstvo

dvujmi sinove śe uš požeńiĺi

dvojo chlopi to ńedzvihńu

dvojńista jedĺička - s dvojitým vrcholcom

dvojńisti klas

vo dvojńi

nadzej cvernu dvojmo

mlacili v dvojko

žili sebe sami dvojko

dvojo mlaciĺido dvojki

mlatše staršim dvojiĺi

jest dvojake drevo tvarde i meke

glupi jak talpa

dvaročni chlopec

dvojoblačni budinek

dvanacerko mala śvińa

buĺi dvajcecero chlopi tam

ĺape dva na tri - tára, hovorí od veci

na dvuch stolkoch ńemuž šedzec - treba sa rozhodnúť pre jedno

jaki fras taki dva - všetko jedno

dva tri razi - neveľa

dva tri groki - niekoľko, blízko

dva babi

dva ženi

dva bradi - podbradok

tańec o dva groki - druh tanca

oheń duži plano služi - veľký oheň je nebezpečný

duži majetek maĺi, duže pivo - veľké pivo

ńemal ku ńemu duvernosc

dam sebe dva dutkovo kmotri

dutkovo kmotri - ženy pri krste

hordov, bečka, riba a dudlavi strum maju praźnu dušu - sú rovnaki

duti pńak

duti jak bečka - úplne bez peňazí

dušnota ho lapela

češko śe dicha bo dušno

dušnim duchom śe dostav

dušni dzeń

dochtor duškom chorobu rozoznal

hibaj dušečkem tu !

dušoval śe, aĺe nikto mu ńeveri

chlopska duša, babska duša - rastlina bodliak (ononis)

dudlavi strum ma zhńitu dušu

buk ma praźnu dušu

chabza ma meku dušu

prebil dušu na bicigĺu

v oslovení duša moja - moj milý (milá)

ańi živej duši tam ńebulo - nik tam nebol

a jednu dušu višlo kilo muki

a moj dušu, že to tak - naozaj

i dušu bi predal - je chamtivý

veźmeš me na dušu - na svedomie

ket mi dušu na dlań vipĺuješ i tak ci ńeuverim - v žiadnom prípade

mńe uš ĺem na dzeń duši - ńepožijem veľa

ĺecel o dušu spaśenu - veľmi rýchlo

merkuj sebe na svojej duši - daj si pozor

ńedba choc o dušu pridze - nedbá nič

lapel ju jak ďabol hrišnu dušu - rýchlo sa s ňou oženil

aš mi ĺepši na duši - uspokojil som sa

ja uš ńimam nič ĺem totu hrišnu dušu

bars me duša boĺi za ńim - banujem za nim

co hlava ĺubi, to dušu hubi, nie všetky myšlienky sú pre človeka užitočné

pridze o dušu pri ńemu - utrápi sa

vir mojej duši - ver mi

dobre z duši ńevišla - zľakla sa

ńespijaj moju dudšu - neotravuj

chodzi jak prez duši - ako neprítomný

z radnej duši bi mu pomohla - veľmi rada

ma šicko co muĺem duša zažada - čo len chce

uš ma dušu na mescu, ket ju vidzel - uspokojil sa

tota nova bokanča mi duśi kostki

duśene bandurki s mĺikom

veĺki zarmutek v sebe duśila

dakedi zo šarku duśiĺi pčoli

kašeĺ me duśi

krava zežarla marchef i začala śe duśic

s pučakom śe bandurki duśa

pučak, s duśakom śe bandurki puča

duśački bars duśa

durńak hurńak da śe chockomu ošaĺic

durne bidlo - hlupák

ta to durna baba

coška na pujdze durkoce

hańčuš ... ńedurkam z ruku

tota hanča kuśčičko durknuta - trochu tehotná

vidno ten śarhań durknuti

muj jančo najĺepši durkačik

cośka tam durka jak sto frasoch

večar chodzeĺi paropci vidurkovac tam dze buĺi dzifki

co ce tak vidurkalo

i jemu śe coška duri ket ju zabači

moja načisto odurela z vipredaja

końe śe durja pred motorom

końe mi mašna podurela

durch mur prebil dziru

dureń śi, ńerozumiš temu

co teĺo durdziš

ket pridze ta choĺem podurčime

nedurč tu teĺo

vozi durča po mosce

ta uš možeš ĺem durbakovac

stal tam jak durak (tvrdý)

zoz duraku kidĺa sumńe stala