Rozprávky

Pridať nový záznam do kategórie Rozprávky...


  • Pridal: žvofik .. 1/1/2012 3:03:17 PM

    No to bulo tak,
    išol vlak,

    ďźurka v nośe,
    skočilo śe.


  • Pridal: žvofik .. 1/1/2012 3:02:31 PM

    No to bulo tak,
    išol vlak,

    ďźurka v nośe,


    skočilo śe.

  • Pridal: eva ka sk .. 3/10/2010 3:58:18 PM
    - Pošidajce dzeci na lávku, povím vám rozprávku. Či už sce čuľi takú pripovidku, že O kožim kopitku. Ne? Tak sluchajce pozorne. Pošidajce sebe cichučko na totu lávku naj vám už konečne povim totu rozprávku. Šedzice? Ne? Tak sebe pošidajce na lávku a ja vám rozpovím totu pripovidku o kožim kopitku. Dze bulo, tam bulo. Hej a či vi sce isce ešče nečuli totu rozprávku? Ne? Tak pošidajce a sluchajce pozorne...a tak daľej ...
  • Pridal: teĺov .. 1/1/2010 10:28:10 AM

    Buch, buch, buch, ...
    Do to ?
    Otvirajce !
    Co ńešece ?
    Śčesce, zdrave,
    hojne božske požehnańe !

  • Pridal: švabi .. 1/1/2009 8:48:01 AM

    Stara koza ta to mudri dźvir,
    Leci o ńej taki chir

    Umu ma na cali dvur
    Ĺem nepachaj, śmerdzi jak ten tchur


  • Pridal: dobri plan .. 6/14/2008 9:48:52 PM
    Mońa
    Mam śestrinku (stričnu śestru, čitaj śesternicu)vola śe Monika. Ket zme buĺi dzecmi, ta som ńeznal že take meno Monika može buc. Bars som temu ńeverel. A eśči v Bardijove na Červenej armadze, teraz Štefanikova. Jak som nad tim dumal, ta ona mi hutori: "A ńevolaj me Mońa." Čom ??? "Bo śe mi budzeš viśmivac. ... Jak ??? "Mońa zedla końa." A tak do ńeś ju nevolam Mońa.
  • Pridal: dobri sin .. 6/1/2008 3:01:07 PM
    Tvori boske

    Tota pripovitka už ńema naiscovu furmu.

    Dakedi vedla draha z Košic do Prešova ĺem jedna, cez valali, Budzimír, kolo Ploskeho, Śeńakovce, Brecejovce, Janovík, Chabźani, Ĺemeš, a tam śe draha dvojila, jedna na Ĺičartoce a druha na Močarmani. Ras tadzi išli grofik f kočariku, a ńeznali kadzi. Napravo ? Naĺevo ?

    A obačeli tam hincĺikara, a pitaju śe:

    "Kotra do Prešova ?"

    Ta šicki,

    hutori hincĺikar.

    A ktora skorej ? Hincĺik odpoveda:

    Napravo ces Drinov, Močarmani dlužej, aĺe kratši.

    I naĺevo na Drinovsku, Ĺičartoce skorej, aĺe dlužej.

    Ta to co to hutoriš ?

    Šak temu nerozumiš . . . ańi sam.

    Pravdu som povedzel ! To takpitńe jak z mojim apkom:

    Vźal śe na poĺufku a co ulovel, zabil, ochabel tam, a co ńezabil, ńelapel, ńenašol, ńenatrafel ta domu prińis.

    A to ... to, co śi povit ?

    Šak temu ńerozumiš ańi za mak, ańi ti.

    Ta čistu pravdu som povedzel, a ńic inši !

    S fotrikom to tak.

    Ma vši i hńidi, co našol, ulapil ta mu amen cma. Co ńe, prińis domu a žeru i mńe, a teraz budu i Vas veĺkomožni moj.

    A z drahami ?

    Ces Ĺičartovce vecej groki, aĺe ĺepša draha, ta skorej.

    A ces Petrovjani meńej groki a gročki, bo plańši isc, ta i ket meńej ta dlužej.

    A už śe teĺo nešudrice moj veĺomožni, śak blichi i hńidi, to tiž bože stvoreńe, take jak ja, muj tatuško nakońec i vi śe mi vidzice jak tvor boží ĺem śe tak nechovace.

    Totu pripovitku mi okreme inšeho povedal bačičko z Janovíka, nabic śe volal Hajtinger, jak moja suśeda, co vipatrala jak holub hrivak.

    Horný Šariš

  • Pridal: tina .. 1/21/2008 12:50:22 AM
    Dobry den, len by som i ja po dlhej dobe rada prispela svojou troskou...:o) Ked som bola mala, moj dedko mi rozpraval len zopar takych kratkych skoro-rozpravociek... 1. Pripovidka, pripovidka, usrala še do koritka. Koritko še treše, kura vajco neše. 2. Amen. Zabil babu kameň, baba do kuta, viplašila kohuta, kohut na hrušku, vistavil ric/dupe jak pušku. 3. Žil dzedo s babu, mali chižku z ľadu. Dzedo sebe perdnul, baba še zobzela, chižka še roooozľecela. A týmito vtipnými pripovidkami ma uspával moj nebohy dedko. Na to sa neda zabudnut :o)
  • Pridal: teľov .. 1/1/2008 3:20:18 PM
    Na slovenku uš fšadzi demokracia.
    I na vichodze.
    ...
    A žiju śčeśĺivo kim jim pam buch rozum ńeośvici.
  • Pridal: barbora .. 12/18/2007 5:47:53 PM
    Išla śviňka na butoča (Ako prasiatko vyliezlo na strom) : Bula raz jedna śviňka a bivala u ľeśe. Raz prišol gu tej śviňkoj veľk a scel ju źesc. Aľe śviňka nastavila mech, ulapila veľka do mecha a uľala na ňoho horucej vodi. Veľk potim ucik do ľesa, Mocno śe na śviňku pohňival a scel śe jej pomscic. Po ča-śe, po čaśe povolal šickich veľkoch z ľesa, že idu totu śviňku lapac. Jak jich śviňka uvidzela, viškrabala śe na visokoho butoča. Opareni veľk sebe stanul (pod strom ) na sami spodok. A jomu na pľeca višol druhi veľk. A tomu druhomu na pľeca višol treci veľk . A tak išli dohori, dohori. Už ostatňi veľk śe hore škrabal a tot bi už bul śviňku dolapil. Tedi śviňka skričela: Na oparenoho horucej vodi! Tot opareni veľk, co stal na samim spodku, śe zľik, viskočil a šicki veľki popadali, chtori ruku, chtori nohu polamali a vecej voni lapac śviňku ňeprišli. Pozn.: butoč – strom, pravdepodobne buk
  • Pridal: marek .. 12/4/2007 9:44:04 PM
    v jednej dzedzine mali fararka co bars nerad kazaňe kazal. v jednu ňedzeľu vyšol na kazateľnicu i pyta śe ľudzi"ľudze znace o čim vam budzem ňeśka kazaňe kazac?" ľudze hvaria, že ňe ňezname. "ta tedy kedz vy ňeznace ta ani ja neznam" a zešol z kazateľnici. Na druhu ňedzeľu zaś "ľudze znace o čim vam budzem ňeśka kazaňe kazac?" ľudze hvaria, že hej. "no ta kedz znace ta naco vam budzem kazac!"a zaś lem z kazatelňici zešol.To śe už ľudzom ňepačelo, ta śe dohodli, že ked śe pan farar opytaju či znaju o čim budu kazac ta polufka povi, že hej a druha polufka povi,že ňe.A už śe cešeli že konečne dajaku kaźeň učuju.V ňedzeľu zaś."znace mojo drahe veriaci o čim vam ňeśka budzem kazac?" A tu polufka, že hej. Druha ,že ne. A pan farar i z teho vyšli "ta tedy tote co znaju naj povedza tym co ňeznaju a vec vybavena." a bulo po kazaňu.
  • Pridal: lukuc .. 6/22/2007 9:59:30 AM
    Ja znam tiš jednu, taku šumnu: Rozpravočka kratka, bula jedna babka. Ale to ne všetko, bul aj jeden dzetko. Mali kravu, mačku Dorku a pri budze pšika, v Amerike strika. Napisal jim striko list, že bi mohli gu ňemu prisc...ta vžali kravu, mačku Dorku a odešli do Ňujorku. (potim bulo coška, že jak prišli, ta chceli vejsc do mrakodrapu do viťahu, ale krava nevešla...ale to už calkom ňepametam...) Aľe konči to že: Nech še krava jak chce drabe, ňemože žic v mrakodrape. Ta vžaľi kravu, mačku Dorku a vraceľi še nazad z Ňujorku. Bo jak šicke dobre zname, ta všadzi dobre ale doma na vychodze calkom najľepšejši. No ňe?
  • Pridal: lm .. 2/4/2007 8:19:23 PM
    Išol židzar z jarku, ńis za lancok suchu kravku a tota kravka mocno chuda bula i na drahe zdochnula. Ono to idze i daľej tota pripovidka, aľe ňeznam, že jak bo mi bula barz mala kedz mi to čula. Ňezna dachto pokračovaňe? Ja še budzem snažic ziscic a može napišem.
  • Pridal: žvofik .. 5/25/2006 9:52:18 PM
    Jak odučic końa źric
    - Žebi cigan vecej ušetrel, začal odučac kobulu žrec.
    - Perše jej daval normalńe śena, a potim každy dzeń o jednu biĺku meńej.
    - Darelo śe mu. Uš žrela isce calkom malo.
    - Ĺem dva biĺki šena zežrela na dzeň.
    - O dva dńi bi ju uš netrebalo karmic a ona sebe zdechńe.
  • Pridal: švábi .. 3/22/2006 5:18:02 PM
    Chcel by som upresniť Ferineckov koniec rozprafki: Na konci rozprávky sa hovorí: Na stome bul zvonec a jospafke je konec
  • Pridal: ferinecko .. 12/15/2005 8:03:57 AM
    dze bulo,tam bulo,bul raz jeden strom,na tim strome zvonec a tej krátkej rozprávke je konec.
  • Pridal: barbora .. 9/21/2005 4:01:53 PM
    Ďalší fragment rozprávky PROROK RAK: A tot prorok še vlastňe Pavuk volal. Raz išol na tarh predac husku. Žena mu nakazala, co šicko za peňeži z predaja ma nakupic. Ľem naj ňezabudňe kupic pre ňu novi kabat (sukňu). No chlopoj še ňepodarilo husku na tarhu predac a tak ju ňeše z tarhu domu. Pred domom še bavilo jich male dzecko. Jak uvidzelo oca z daľeka prichadzac, beželo za maceru a kriči: Mamo, apo idze, ňeše gagat (bo ňeznalo išči dobre hutorec). Žena porozumela, že ňeše kabat. Zobľekla svoj stari kabat a spaľila u pecu. ... a daľej už znace, že mušela ľem na pecu šedzec, pokim jej muž prorokoval. Aľe o tim už napisano davňejši u tej rubrike.
  • Pridal: les .. 9/18/2005 12:24:53 AM
    Na konci rozprávky muj dzedo furt povedal (povedaľi) : dzirka v noše, ....skončelo še.
  • Pridal: ferinecko .. 2/24/2005 4:47:13 PM
    Na konci rozprávky sa hovorí: Na stome bul zvonec a rozprávke je konec.
  • Pridal: barbora .. 6/1/2004 5:17:16 PM
    Kedz me buli dzeci, naša mac nam hutorela o takim straškoj, co bul mali jak mak a oči mal jak taňiri.
  • Pridal: barbora .. 8/1/2003 4:42:08 PM
    BABA A ŚMERSC. Gu baboj prišla śmersc a hvari jej:" Babo, oňedluho po ce pridzem." Baba śe preľekla a scela śe pred śmerstku skric. Vošla do komori a tam skočila do hordova z medom a cala śe do ňoho ponurila. Čeka baba čeka a śmersc ňeidze. Baba sebe hutori: "Jak pridze śmersc, ta u medze me najdze." Višla z medu a vošla do pirja do perini. Čeka, čeka a śmersc ňejdze. Baba sebe poduma: " Pridze šmersc a u pirju me tiš najdze." Nakadzi baba vijdze z perini, śmersc už tu. Baba namačana u medze a cala oľepena s pirjom. Śmersc śe jej tak zľekla, že ucekla, skadzi prišla a babu zochabila na pokoju.
  • Pridal: barbora .. 6/12/2003 4:39:16 PM
    PROROK RAK. Azda každý z nás čítal v detstve Dobšinského ľudové rozprávky, medzi nimi aj tú o prorokovi Rakovi. Chudobný človek, nazývaný menom Rak, využije svoju šikovnosť - predstiera, že vie prorokovať a za túto schopnosť dáva si platiť. Aj sa mu dobre darí a chýr sa o ňom donesie až k bohatému pánovi. Ten si ho dá predvolať a jeho schopnosť veštiť chce preveriť. Dá mu hádanku: Aké jedlo je na mise pod pokrievkou na stole? Ak neuhádne bude s ním koniec. Domnelý veštec sa dostal do úzkych. V zúfalstve zvolá: Ej, Raku, Raku, s tebou je zle! Keď odkryjú misu, leží na nej pečený rak. Toľkoto Dobšinský. Navlas podobná rozprávka dodnes prežíva na južnom Zemplíne (lokalita Trebišov, ba až Vinné) len s tým rozdielom, že prorok sa volá PAVUK a má uhádnuť, čo má pán ukryté v dlani. Zúfalý prorokov výrok tu má tvar: PAVUČKU, PAVUČKU, TERAZ ŚI PANOJ U RUČKU. Pán otvorí dlaň, v ktorej skutočne ukrýval pavúka.
  • Pridal: barbora .. 12/11/2002 5:06:25 PM
    Pripovidka - usrala śe do koritka. Aj takto sa môžu u nás rozprávať rozprávky, lebo vraví sa, že papier veľa znesie ale hovorené slovo ešte viac.
  • Pridal: barbora .. 11/20/2002 5:03:35 PM
    O JEDNIM GDOVCOJ. Bul raz jeden chlop, chtoromu umarla žena. Ostal gdovcom z malimi dzecmi. Ňeznal, jak še ma o toti mali dzeci postarac. A toto češke joho položeňe i šicok žaľ nad stratu mladej ženi ho dovedli k takomu rozhodnucu, že už mu ňič inše ňeostava, ľem še zmarňic. Višol na kopec nad valalom, že tam śe na dajaki strom zaveši. Aľe išči predtim ostatňi raz scel na rodni valal popatrec. A tu co vidzi? Nad šickimi chižami u valaľe križ a nad joho chižu najmeňši. Tak śe von domu vracil a o svojo dzeci śe staral. - Totu pripovidku mi rozpovedzela jedna baba z Myslavi. Vona sama taki češki život mala. Muža jej privaľilo u ľeše a vona gdovica z dvoma drobnimi dzecmi ostala. Češko śe o ňich mušela starac, pokim jich vichovala. Maľini chodzila zbirac a na pešo do Košic do varoša jich na tarh chodzila predavac. Raz, kedz dzeci jej buli išči mali, ľem tu dachto zabucha u noci na oblak. Vona cala prestrašena kriči: "Ľem ňe ice stadzi het, šak uvidzice, kedz mojo chlopi postavaju!" A na to dodala: "A jednomu mojomu chlopoj bulo rok a druhomu dva roki." A toti, co durkali, išli z vozom z ľesa a koľeso śe jim polamalo, ta hľedali pomoc.
  • Pridal: zap .. 11/20/2002 4:36:12 AM
    Zemplin, U Mihaľovci každa pripovidka še začinala" Dze bulo tam bulo, tam bul, xxx...
  • Pridal: barbora .. 11/18/2002 5:07:44 PM
    Ako prvý príspevok by bola vhodná úvodna veta, ktorou sa mohla začať akákoľvek rozprávka (možno len jedna jediná, lenže o nej nemám ani šajnu): ROZPOVIM CI PRIPOVIDKU O KOŇSKIM KOPITKU...