Porekadlá

Možno cala pripovidačka ?

---

Kazal pan,
pan psovi,
pes chvostovi.
Pes sebe ľehnul,
chvust śe ańi ňehnul.
Kazal pan,
muśel sam !

---

Kazal pan, mušel sam. Pán prikázal, musel sám.

Zapomnul vul, že ceľecom bul. Zabudol vôl, že teľaťom bol.

---

Ĺiščim, ĺičim,
zaĺičujem,
pes ma štyri nohi, piatu ric,
pohojime nebudze ci nič.

---

Trime śe jak pražny mech pri povnim.

Nechcaca kmotrička źedla calu hus

Sity konik poperduje,hladny ani nebzikne.

Trepe še jak ľuteran do neba.

Praźni klas dzviha dohuri

Ani chlip, še neda naraz zejsc.

Dajak bulo, dajak budze.

Za korunu bi sebe dal koľeno vertac.

Kedz śe vedze, ta śe vedze. ...Jeden neúspech stíha ďalší. alebo Lepí sa smola na päty.

Jedno ľiči, druhe kaľiči. ...poukázanie na nežiaduce účinky lieku

Kedz še darí, ta še darí! (keď sa všetko kazí)

Koňa hľedal, na nim bul.

Śmeje śe jak meśačok na hnoju.

Aňi Pamboch ňestvoril śvet za jeden dzeň.

Chto ňeslucha oca, matku, ten upadňe do upadku.

Nemala roboti,narobela klopoti.

Klam śe zradzi sam

Marne celom vabiš, ket ten druhi ma hluche oka

Na koňu śedzi a koňa hľeda.

Jake požič, take vrac.

Ked je medzvedzovi dobre, idze na ľad tancovac.

Ľeta jak suka s prebitu labu.

Pridze glupi co to kupi!

Kemu pán Boh ta temu i šicke svaté.

dobri čĺovek ńikemu ńeubĺiži

dobreho ńechvaĺe planeho śe boja - ľudia sú závisliví a bojazliví

jaki čas taki klas - od počasia závisi úroda

Koza z voza a vozovi lekčejši.

Lem prazdni klas hore hlavu trime.

Od roskošu še psi bešňa.

Hlava šiveje a ric šaleje.

Vilija rada dzeci pobija.

Obecunka, šalenému radosc.

Jakú mala, takú dala.

Šilené pacere do neba neidu. Vynutené konanie nemá účinok.

Picha ďablom dicha

Vlasńa chvala z harla pachńe

Gluposc, pišnosc, lakomosc na jednim dreve rośńu

každi pes inakši breše -každý po svojom koná

zedar talpu aš do brandzoĺa - ženie veci do krajnosti

ten naš šef ma vibrakovanu i hlavu

Braĺi śe v maju

lenivosť a psota za sebu chodza

Šicko v božich rukoch - nevedno predpovedať budúcnosť

Studzeni maj v stodoľe raj..............možno,že tohto roku to aj bude

Jake bojisko taki gazda - podľa stodoly (prostredia) poznaš gazdu

Bohatstvo - zavisc, chudoba - nenavisc - >nerovnosť plodí zlo

Mudri bohaci, glupi traci

ma un bomgaroch - ma filipa - je prifíkaný

Trafilo śe mu, jak śľepej kure zarno.

bĺiśči śe jak zlato - výrazne

kolo cintira śe chorobi blukaju

Ket maj źimni, kabati ńebivni - Studeny maj, v stolole raj - Ak je maj chladný, rok nebude hladný

chto śe zo psom zabavja, ten z bĺichami narabja - pamätaj na následky

pridze ĺeto vischńe blato - neprijemnosti zakrátko pominú

mĺinar ot muki, zlatńik ot zlata, blatńik ot blata - prostredie vidno na človeku

i bitńik, i pitńik - i do bitky, aj ku poharičku

poprevracaĺi stoli hore birdi - a nezostal kameń na kameni

bidńe śe žilo i bidńe jedlo

pan kolače a bidni plače - ubožiak nemá ańi čo jesť, kým pán sa prejedá

ńit vekšej bidi jak pijana baba

bida i na pecu najdze človeka - pred zlom neujdeš

ńezadavaj sebe bidi - neznepokojuj sa

bida tej nevesce co ju śvekra nechce

V Americe dobre žice, kedz ňerobiš, poraźi ce.

bez cukru kava, bez rozumu hlava - všetko si žiadad komplexnosť

beśeda - rozhovor, beśeda śe tam vedla o ńej, spôsob rozhovoru, jazyk, nárečie, slang, úroveˇ, vzdelanie, prejav, forma, obsah, štýl, ńehańbi śe za svoju beśedu, jaki človek taka beśeda - podľa reči poznáš človeka, človeka po reči - vtáka po perí

Aj dobri majster še raz utňe.

Daj še do kopi z muchu, ta doľeciš najdaľše na hnojisko.

dluhu kolbasu, kratku kazeń, miluje každi blazen

dochtorik i śedlaček zanju vecej jak sam dochtorik

skurčiš śe jak babin pes - aj na teba doľahne nešťastie

dze baba śedzi na zatku ~ tam malo poratku, o lenivej, neporiadnej žene

Vrana k vraňe šeda,rovni rovneho si hľeda.

Hlava šiveje,ric šaľeje.............hovorí sa tomu,kto sa žení ešte raz vo veku okolo 60.

* algustova źimota bere ĺetu života - chladno v auguste kráti leto, Horný Šariš

Nichto ňemladňe,aľe každi starňe.

jak na počatku, tak na ostatku

Vysadz žobraka na koňa a neuvidzš ani koňa ani žobraka

Daj somarovi rozum a osere ci plot

Krive drevo je furt ľem krive drevo

Ňebudze zo psa slanina bo bi bula pod psa.

Zli majster ,horši jak kat.

bida temu domovi, dze rozkazuje krava volovi

śmich bez pričini, priznak bortačini, (František Rusnák, 1951)

Trafena huš zagaga. Známe porekadlo .

Ked chceš žic,mušiš dric.

Panbuh nenahľivi,ale pametľivi.

I s malym šaškom še da zahrac veľke divadlo.

Sr.... do vlastneho hnizda /ohovárať vlastnú rodinu/

Po každej reči,vypic še svedči.................tak Nazdrave!

Nucene pacere do ňeba neidu./Nútiť sa do nejakej práce/ Ked ďabol z lisky ľeci/Robiť dačo na posl. chvíľu/ Jakí Pan Buch pomahaj, takí Pan Buch visliš/ako ty mne, tak ja tebe/

Siti koňik poperdzuje.

Ked nečuri ta aspoň kapči. :o)

Skadzi ďabľi, stadzi i šicke svate...všetci máme chyby

Nebudze zo psa slanina ani z vlka baranina.

Nebudze zo psa slanina bo by bula pod psa.

Jaky krak, taky krak, lem kec sa jest za co skryc... (o výbere muža - na vydaj)

Cigan i na šibeňicu privikňe.

Z malym Gasparkom velke divadlo nezabavis

Za korunu by voš do Vikartovec durila Oči napasc a bruch vytrasc

Šicko od Boha, ľem ceľe od kravi

Co zo šumnej miski, ked je praźna

Lepší doma krajec celý jak v cudzine krava celá

Pošla krasa do frasa.

jaká matka taka Katka.

jaky pán taký krám.

Keľo chižov, teľo križov. A každi inakši.

Aňi pes ňeži (nezje), pokim ňepovaľa. ..... Ak spadne jedlo na zem.

z duba šahovina, z Gdovina ..ujovina

Pri veľo baboch dzecko zahiňe.

Hlupi ňerozumi a mudri še ňepočuduje.

Dze ňitka najceňša, tam še urve.

I šviňa gazdiňa, kedz ma u čim. - Dobre sa šafári, keď je s čím.

Na svateho Ignaca - ľetko še obraca !

Svata Anna - žitko žala!

Na Jakuba - hrom do duba!

Tri dňi chodu, dzeň hoscini. ..... Vynaloženie neprimerane veľkého úsilia na niečo.

Maria nohy umyla a päty ostali. / Povrchne urobená práca /

Ja ňič, ja muzikant.

Napľuj ku**e do oč, ta duma, že diždž pada.

Každi ma pod gačami ľem holu ric. ... (múdrosť zo Spišskej Novej Vsi)

Spolki - ďablovo volki. ... Spolky plodia nedorozumenia a zvady.

Mali chlop - veľka palica. ( šarišské vyjadrenie "napoleonovského komplexu")

Hlad - psu brat.

Koňe chľib dorabjaju a somare ho pojedza...

Jak Kubo Bohovi - tak Boh Kubovi.

Ňikdze s kolačami ploti ňehradza. ( Nikde nie je až tak dobre...:o)))

Jaki išol - taki stret.

Taki jarec naroš co žabkom po oči....

Dze pijak - ta ňijak...

Chto stracil, naj hľeda. Chto našol, naj ňeda. ... Akési nepísané pravidlo.

Chto śe ohlaśil, tot śe opraśil. ... Kto sa ozval, ten zasmradil. Trafená hus zagágala.

Pristaňe mu, jak psu zvoňčok. ... Nehodí sa mu.

Šila parala - bodaj roboti mala... - keď niekto niečo robí bez rozmyslenia, bez osohu, nedostatočne...

Obecunki-šaľenemu radosc....sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú

Taka rodzina - muj dzedo tvojej babe pchal do rici hrabe - vzdialená rodina

To vtedi bulo jak bobek bojoval a chrusti šable nośili- bolo to davno - Hrabkov

Nahvarena ani krava nedobra. - ked´ niekomu nahovarali ženu alebo muža

Od roskošu śe psi beśňa- ked´ je koze dobre...

Nemala baba roboti, našla sebe klopoti.- ked´je koze dobre ide na ľad tancovať

Panboh ňe nahli, aľe pametľivi.

Kto še haňbi, prazne ma (veckaj) gambi

Jaki čort, taki ďabol; taka joho mac. ... Keď si vyberám z viacerých možností a zisťujem, že každá z možných alternatív je rovnako nevýhodná.

Na prebačeňu śvet stoji.

Ňevinni na šibeňi viśi.

Šumni ocec, šumna mac budu šumni dzeci mac.

Zabul vul, kedy ceľecom bul.

Ľubi ho jak koza nuž. /má ho rada, ako koza nožík - ak niekoho nenávidí/

Gdze veľo ľuda, tam veľo čuda. Kde je veľa ľudí, tam je veľa neporiadku.

Mala hrudka, sami sir /Ak je niečo malé, ale výdatné, plné a pod./

Tak mu to chybelo jak psoj piata noha. /Tak mu to chýbalo ako psovi piata noha/

Maľučke, žultučke pana z koča zohnalo... /Aj pán sediaci na koči musí občas zíjsť a navštíviť malú miestnosť.. /OO/

Z pocmeľucha ďabol bucha... /od falošného človeka, nič dobé nečakaj/

Rada bi duša do raju, aľe jej hrichi ňedaju. .... Ak má človek snahu niečo urobiť, ale mu okolnosti nedovoľujú.

Mac mac, chto ju može mac. ... Mama je mama.

Starej babe hrabe, mladej muža.

Od taňiru do gagora ešči daľeko.... (nekrič hop...)

Ešči temu veľo očenaše treba..... (to ešte prejde času, kým to bude...)

Davno tote hrabľe skapaľi co od sebe hrabjaľi...... netreba byť lakomý...

Dajce temu korheľovi za poharik, mňe dojsc i sudek...

Co koľiska vihojdala to motička zahrabala - nič nie je večné.....

Co chižka to druha juška - to je ako s našimi mravcami:o))

Aj cesnik ščipe aľe doma ho treba - keď nám niečo nevyhovuje, no napriek tomu to strpíme.

Ja pan, ti pan. A chto budze kozi pasc?! ... Ak sa každý uhýba pred nejakou robotou.

Zbira śe jak lačni srac.

Dze še dvojo mlaca - tam trecemu placa. Staré porekadlo v tejto variácii - Kde sa dvaja bijú.....

Muśaj veľki pan a Ňemož išči vekši.

Posral śe holi, ta ho boľi ric. .... Byť v núdzi.

Veśeľe, krescini, mac peňeźi stracili. ... Príslovečné vtedy, ak máte naraz viacero mimoriadnych výdavkov.

Jak kebi na husku vodu zľal. .... Ako keby hrach na stenu hádzal.

Patri, jak ceľe na maľovani vrata.

Patri, jak ceľe na maľovani vrata.

Čijo ňe ceľe, za tim krava ňereve. ... Niečo podobné, ako "Z cudzieho krv netečie", ale v príbuzenskom vzťahu osôb.

Ňe toti ženci, co začali, aľe co dožali. .... Ocenení sú nie tí, čo prácu začali, ale čo ju ukončili.

Dze śe ptaščok viľahňe, tam ho furt cahňe.

O čim śe reče, toto śe vľeče. ... Ekvivalent známeho: Spomeň čerta a čert za dverami.

Zo šaľenej dziri šaľeni viter duje. .... Poukázanie na niečie nerozumné reči alebo nerozumné činy.

Ked daš na cudzu hlavu, do svojej možeš nas**c.

Macerino lace ňeboľace. - Matkino karhanie nebolí.

Bulo somarovi dobre, išol na ľad tancovac a zlamal sebe nohu.

Prišol na psa mraz. - Dostať sa do núdze.

Pes psu oko ňevikuśi. - Vrana vrane oko nevykole.

Ňe každeme psu Tarka meno.......každý človek je iný...

U varošu dobre žic - zlate čipki, hola ric. - Je jedným z tých porekadiel, ktoré si zvlášť cením. Má zaujímavú históriu. Dostalo sa ku mne až z Ameriky a doniesla ho stará dáma hovoriaca po maďarsky, ktorá prišla na Slovensko k príbuzným dožiť svoj život. V Amerike ju mama naučila iba jedinú východniarsku vetu - toto porekadlo.

Kazal pan psovi a pes chvostovi. Pes sebe ľehnul a chvost śe aňi ňehnul. - Ak príkazy nadriadeného v hierarchii odkazované smerom dole zostanú nepovšimnuté.

Co od mački, šicko miši lapa. - Úžas nad tým, ako múdro je usporiadaný svet.

Šila, parala, bodaj roboti mala. - Ak prácu treba urobiť odznova, lebo sa napr. na niečo zabudlo.

Bagoj hutori špucaku že ma veľku hlavu. (Sova vraví vrabcovi, že má veľkú hlavu) = Keď niekto niekomu vyčíta chybu , ktorú má aj on.

Kotel harčku dohvaria a sam ňedovaria. Podobne ako: Vidí smietku v cudzom oku, no nevidí brvno vo svojom.

Muž zo ženu jak dzeci pod scenu-nepotrebujú žiadne rady..ako rýchlo sa pohnevajú,tak sa aj udobria

Odbul, jak kobula taňec. - Okomentovanie nedbalej, narýchloodvedenej roboty (činnosti).

Každi naj do svoho partka nos ucira. - Predstava o vlastnej domácnosti, resp. súkromí.

Komu ňit radi - temu dajce do ruki lopatu... Komu niet rady - ten nech si robí čo chce ...:o)))

Komu nit radi, tomu nit pomoci!

Už kedz do pekla, ta na paradnim koňu. - Už keď mať nedovolenú známosť (frajerku), tak peknú.

Ňerob ňič,ňemaš ňič.....bez práce nie sú koláče

Kratka draha ľem do pekla idze....kto chce rýchlo k výhodam prísť,osoh z nich dlho nemá

Jaki pochvaľeni,taki naveki amen...ako ty mne,tak ja tebe

Co po nahľe,to po ďable....práca chvatná,málo platná

Tara, tara, psi u krupoch. - Kedz śe napr. gazdiňa z dakim zataraka a prihori jej u harčku.

Od rozkošu psi beśňeju.

Išol žobrak žobrac, ňemal do čoho brac. - Príslovečné vtedy, ak nemáš naporúdzi napr. nákupnú tašku, vrece a.pod.

Od kapusty bruch tlusty !

Žobrak z Monastira, pital chľeba, ta i sira. - Ak niekomu poskytnete pomoc a on Vás požiada ešte o viac. Podobné ako: Podaj prst, vezme celú ruku.

Ňerad pes, že ho biju, aľe išči skiči. - Ak niekto už utrpel nejakú újmu a nie je ticho, ale ešte si koleduje.

Keľo chižki, teľo variški.

Ňit chiža bez križa.

Kedz ptaška lapaju, šumňe mu śpivaju, aľe jak ho ulapia, ta voni mu daju!

Kedz hľedaš ďabla - idz do karčmi.

Zbera še jak pľeban orac.

Jeden za ošemnac a druhi prez dvoch za dvacec.

Hto ma na ňič ženu, ňetreba mu hrenu.

Ma teľo dzeci, jak na drišľaku dzirki.

Jaki požič taki vrac.

Jaku mala - taku dala. :o))

Trime jak pes ježa.

Ňepije od Jakuba do svatej Anny.

Jaki išol - taki stret.

Goľa na špacirke - plana hviľa na vižirke.

Taki jak za korunu bičak.

Jak sebe posceľiš, tak budzeš spac! Porekadlo z Michaloviec pre mladych aby študovali.

Z ľuckoho koňa na štred drahi dolov! Znamená: Ak užívaš cudziu požičanú vec, musíš ju vrátiť vo chvíli, kedy si o ňu majiteľ požiada.

Haňbi śe, jak kobula kedz sanki vivraci. - Vystihuje situáciu, keď niekto, kto by sa mal pre nejaký čin hanbiť, sa správa, ako by sa nič nestalo. (Porekadlo nehovorí o nehanebnej žene. Tú vystihuje iné porekadlo.)

Kresni - ňekresni, dolov z čerešňi. Vyjadruje situáciu, kedy neplatí žiadna protekcia alebo úľava.