Popis daného slova


Šarišské slovo: miri
Slovenský ekvivalent: miery,
Popis slova: V škole si sa učil, že miery poznáme dĺžkové, plošné a objemové. Aj tvoji grécki a rímski kamaráti sa o mierach museli v škole naučiť všetko, čo potrebvali k praktickému životu. Oproti tebe však mali jednu výhodu: dĺžkové miery si nosili so sebou. Nie, nie, nenosili žiadne metre, oni mali miery rovno na sebe. Neveríš? Tak dávaj dobrý pozor: palec bola najmenšia dĺžková miera: 1,85 cm. Pozor, ide o šírku palca, nie o jeho dĺžku. Ďalšou dĺžkovou mierou bola dlaň, ktorá sa rovnala štyrom palcom /7,41 cm/. Za ňou nasledovala stopa, čiže dĺžka chodidla /29,6 cm/. Ak ju premeníš na drobné, dostaneš štyri dlane alebo šestnásť palcov. Lakeť bola zaujímavá dĺžková miera: merala sa od špičky lakťa až po koniec prostredníka. Povedané po našom - 44,4 cm. Siaha bola vzdialenosť medzi koncami rozpätých rúk /1,78 m/ a dvojkrok si dokážeš tiež ľahko predstaviť. Meral 1,48 m. Tisíc takýchto dvojkrokov tvorilo rímsku míľu. Gréci poznali ešte stadion, ktoré sa rovnalo dĺžke závodnej dráhy na štadiónoch. Tá však bola rôzna. Najčastejšie sa používalo olympijské stadion /192,3 m/ a atické stadion /177,5 m/. Najmenšia plošná miera v staroveku bola stopa, 0,09 metra štvorcového. Jutro, asi štvrtina hektára, bola plošná miera, ktorú dokázal zorať volský záprah za jeden deň. Dve jutrá sa nazývali heredium. Centúriou Rimania nazývali plochu o výmere 50 hektárov a saltus bola jednotka plochy používaná v lesnom hospodárstve: približne 201 hektárov. Objemové miery platili v staroveku aj pre tekutiny, aj pre obilie. Najmenšou objemovou mierou bol kyatos, čiže náš poldecový pohárik. Grécka miera kotylé /latinsky hemina/ označovala asi náš štvrťlitrový pohár. Na pollitre merali iba Rimania, objem 0,55 litra nazývali sextarius. Ďalšou objemovou jednotkou bol chús, u Rimanov congius /čítaj kongius/ a meral 3,28 litra. Urnu /vedro/ poznali iba Rimania - jej objem bol 13 litrov. Dve urny sa rovnali amfore a dvadsať amfor by sa zmestilo do vínového suda. Je zaujímavé, že napríklad aj nosnosť lodí sa merala počtom amfor. Gréci a Rimania poznali aj zvláštne miery, ktoré sa používali len na obilie alebo iný sypký tovar. Najčastejšou mierou bola choinix /1,08 litra/, čo bola dávka obilia pre dennú výživu človeka. Atická merica /52,5 litra/ sa nazývala medimnos a bolo to približné množstvo obilia, ktoré unesie jeden dospelý človek. Rimania mali aj menšiu mericu /8,75 litra/. Ako vidíš, staroveké miery boli úzko späté so životom gréckeho a rímskeho roľníka.
Nick (meno): teľov
e-mail: cimbora@atlas.cz
Dátum vloženia slova: 18.10.2006 7:51:15

[ Naspat na databazu ]